Maďarsko 16. augusta (TK KBS) V rozhovore pre vatikánske médiá ponúka ostrihomsko-budapeštiansky arcibiskup pohľad na svoju osobnú cestu pri príležitosti v Maďarsku veľmi obľúbeného sviatku svätého Štefana a sviatku Nanebovzatia Panny Márie.
„Viera je najdôležitejšia vec v živote, potom služba viery druhým, odovzdávanie viery, vyučovanie viery a najmä jej prezentácia v liturgii, to sú najväčšie veci v živote.“ Takto komentuje kardinál Peter Erdő, ostrihomsko-budapeštiansky arcibiskup, prímas Maďarska, svoje presvedčenie, ktoré inšpirovalo jeho povolanie.
V rozhovore pre Vatikánsky rozhlas – Vatican Newskardinal hovorí o svojej osobnej ceste viery, pestovanej v rodine, počas komunistickej éry a o úcte svojho národa k sviatku Nanebovzatia Panny Márie a sviatku svätého Štefana, ktorý sa v Maďarsku slávi 20. augusta.
Vysvetľuje, že viac ako polovica Maďarska je kresťanská a že po páde komunistického režimu táto viera ponúka semienko nádeje v Európe, ktorá má čoraz väčšiu tendenciu strácať svoje korene.
– Vaša Eminencia, o niekoľko dní bude Maďarsko sláviť sviatok svätého Štefana. Aké významné podujatia sa plánujú? A prečo je tento sviatok taký dôležitý?
Svätý Štefan bol prvým kresťanským kráľom v krajine. Počas jeho vlády pred tisíc rokmi sa Uhorsko kristianizovalo spôsobom, ktorý nebol tvrdý, ale skôr presvedčivý a organizovaný. Svätý Štefan symbolizuje aj jednotu uhorského štátu. Preto si ho uctievajú nielen veriaci katolíci, ale všetci, a tiež tento sviatok, ktorý sa slávi v celej krajine. Čo sa týka programu, každý rok sa tento deň začína vojenským aktom: noví dôstojníci skladajú prísahu. Potom nasledujú akcie politikov a popoludní náboženské akcie, teda svätá omša pred Bazilikou svätého Štefana a potom veľký sprievod s jeho relikviou, pravou rukou tohto prvého svätého kráľa, ktorá sa zachovala. Po procesii sa v neskorých večerných hodinách koná aj ohňostroj. Deň sa končí ako ľudová slávnosť.
– Ako by ste cudzincovi vysvetlili, kto je pre Maďarov svätý Štefan? A prečo je jeho kult v Cirkvi taký rozšírený?
Pre Maďarov vo všeobecnosti je to kráľ, ktorý mal kresťanské zásady, a to nielen vďaka okolnostiam. Stal sa kresťanom ako jeho otec, knieža Géza, ale aj z osobného presvedčenia. Preto robil všetko, čo mohol, aby posilnil kresťanskú kultúru a svetonázor. V Uhorsku to znamenalo aj hospodársky rozvoj a nové vzťahy s okolitými národmi. Historici sú preto presvedčení, že od tohto veľkého rozhodnutia záviselo prežitie Maďarov ako národa. Svätý Štefan chcel, aby sa Maďari pripojili k veľkej rodine kresťanských národov Európy. Bolo to veľké rozhodnutie, pretože kráľ žiadal misionárov najmä zo Západu. Za jeho života však kresťanský Západ a Východ ešte neboli oddelené. Štefan zomrel v roku 1038, teda ešte pred východnou schizmou. A tak je aj v pravoslávnej cirkvi uctievaný ako svätec a apoštol, ktorý obrátil svoj ľud.
– Postava svätého Štefana nás vracia k počiatkom dejín Uhorska ako kresťanskej krajiny. V iných európskych krajinách sa toto spojenie s historickými koreňmi poznačenými kresťanstvom akoby stratilo. Niekedy sa dokonca zdá, že tieto korene sú spochybňované, odstraňované alebo odmietané. Čo si myslíte o tomto kultúrnom trende?
Zásadnou pre nás zostáva encyklika Mit brennender Sorge, ktorú vydal pápež Pius XI. pred druhou svetovou vojnou v roku 1937 a v ktorej sa uvádza, že národy ako kultúrne spoločenstvá s vlastným jazykom, vlastnou pamäťou, vlastnými štruktúrami a vlastnou kultúrou majú skutočnú hodnotu, patria do bohatstva stvorenia, a preto sú pre Stvoriteľa vzácne. Na viacerých miestach Biblie čítame, že aj pri Poslednom súde bude Pán súdiť národy. Aj národy, nielen jednotlivcov. Národy teda majú svoju úlohu vo veľkom Božom pláne. Národy však nie sú konečnou hodnotou. Pozerať sa na národy týmto spôsobom by bolo modloslužbou, preto stále hľadáme tú rovnováhu, ktorú naznačuje pápežovo učenie. A toto učenie sa zdá byť aktuálne aj dnes.
– Akú hodnotu má v tomto prípade verejná a slávnostná oslava kresťanskej viery, akou je napríklad sviatok svätého Štefana?
V ľudskom živote, v živote spoločností nemožno oddeliť verejné a súkromné, pretože rozhodnutia, aj tie súkromné, môžu mať vplyv na spoločnosť a naopak. A potom verejný priestor, ulice, námestia, nikdy nezostanú prázdne. To znamená, že nie je možné, aby neexistovali symboly, ktoré vyjadrujú víziu sveta. Aj za komunizmu existovalo veľa sôch, veľa vecí, ktoré vyjadrovali komunistickú víziu sveta. Napríklad v Albánsku dal diktátor Enver Hodža postaviť v centre Tirany pyramídu. Verejný priestor teda nie je úplne prázdny. A čo kresťanské symboly? Napríklad kostoly naznačujú, že dlhé generácie sa naučili, že každodenný život nie je najvyšším horizontom, ale že existuje vyšší horizont, ktorý dáva zmysel a hodnotu drobným veciam v našom živote. Preto je dôležité aspoň z času na čas sa zamyslieť nad veľkými sviatkami, nad touto skutočnosťou.
– Dnešní mladí Maďari nemusia mať také ťažkosti ako predchádzajúce generácie, ako bola tá vaša, žiť a svedčiť o svojej viere v časoch, keď by politická moc chcela vykoreniť kresťanstvo z národnej identity. Čo vám pomohlo nestratiť vieru v tých ťažkých časoch, keď ste boli mladí?
V prvom rade to boli moji rodičia, naša rodina, pretože sme sa nielen doma modlili, rozprávali o náboženských sviatkoch, chodili spolu do kostola, ale otec nás učil aj katechézu. A potom sme sa dozvedeli, že môj otec, ktorý bol právnik, nemohol vykonávať svoje povolanie, pretože ho považovali za príliš náboženského. Moja mama, ktorá bola učiteľkou, nemohla učiť, pretože ju považovali za príliš náboženskú. A tak sme videli, čo je v živote najdôležitejšie. Viera bola určite na prvom mieste. A tak ju moji rodičia prežívali nie v tragickej podobe, ale v prirodzenej podobe, v prirodzenosti viery, že Boh je najvyšší. A že náboženstvo je v našom živote najdôležitejšie.
– Hovoríte, že vaši rodičia boli katolíci a netajili sa tým, a že im komunistický režim zakázal praktizovať ich náboženstvo, čo to pre vás znamenalo? Bol to pre vás príklad? Zohralo to nejakú úlohu, keď ste prijali kňazské povolanie? Povedzte nám aj o tom, ako ste v takomto kontexte objavili svoje povolanie?
Som si istý, že áno. Ak je viera najdôležitejšia vec v živote, potom služba viery druhým, odovzdávanie viery, vyučovanie viery a najmä spravovanie viery v liturgii sú najväčšie veci v živote. Najdôležitejšie veci, ktoré človek môže robiť, a najužitočnejšie veci, aj pre spásu iných. To je hlavná motivácia, ktorú som cítil už ako chlapec. A tak som postupne dospel k rozhodnutiu vstúpiť do seminára.
– Pápež František chcel, aby tento rok, ktorý predchádza jubileu, bol osobitným rokom modlitby. Ako prežívate tento rok vy?
Môj modlitbový život sa začal, keď som bol na strednej škole. Deň som vždy začínal Hymnom lásky z Prvého listu svätého Pavla Korinťanom a deň som končil Te Deum. Modlitba tak dávala mojim dňom rámec. Môj duchovný otec mi odporúčal, aby som každý deň trochu rozjímal nad Písmom: nie viac ako 10 minút. Denný úryvok z Nového zákona mi veľmi pomáha orientovať sa aj v tomto prebiehajúcom roku modlitby.
Potom sú v diecéze osobné programy, spoločné programy, ruženec každú prvú sobotu o 10.00 hod. A pred Bazilikou svätého Štefana, na námestí, je modlitba, kde muži kľačia a takto sa modlia ruženec, čo je veľké svedectvo pred svetom. Potom v Kostole ustavičnej adorácie je adorácia denne od 8:00 do 18:00. V ďalšom kostole, v Kostole svätých anjelov, je večná adorácia počas celého dňa - a noci. Vo farnosti Cristina organizuje komunita Emmanuel každý prvý piatok o 18:00 modlitebný večer so svätou omšou a možnosťou spovede. Taktiež každý štvrtok od 20.00 hod. do piatku do 5:00 sa koná adorácia v Bazilike svätého Štefana. Možnosť spovedania je aj u františkánov v Pešti. Každý deň od 6:00 do 22:00 je možné ísť na spoveď. Napokon, každú prvú sobotu sa koná ruženec a svätá omša pre rodiny a mládež. Pokúsme sa teraz identifikovať aj kostoly, v ktorých je možné získať odpustky stanovené Svätou stolicou.
– Ak sa na chvíľu vrátime k svätému Štefanovi, sme takmer pri sviatku Nanebovzatia Panny Márie a vieme, že svätý Štefan mal veľkú úctu k Panne Márii. Máte nejaké želania k tomuto sviatku? Máte na tieto dni nejaké špeciálne myšlienky?
Áno, svätý Štefan zasvätil svoju korunu a svoju krajinu Panne Márii. Maďarsko bolo podľa tradície prvou krajinou zasvätenou Panne Márii, a preto je Panna Mária v Maďarsku uctievaná ako patrónka nášho národa. Je radostné vedieť, že existuje mnoho ďalších národov, ktoré si tiež zvolili Pannu Máriu za svoju patrónku, pretože tá istá Matka môže mať viac ako jedno dieťa.
Deborah Castellano Lubov – VaticanNews