Banská Bystrica 14. augusta (TK KBS) Farnosť Banská Bystrica – mesto pozýva pri príležitosti odpustovej slávnosti na koncert Assumptio Beatae Mariae Virginis, ktorý sa uskutoční vo štvrtok 15. augusta 2024 o 17:30 vo Farskom kostole Nanebovzatia Panny Márie v Banskej Bystrici. Predstavia sa Michal Lasab (organ), Anna Kaššová (spev), Micheala Štellárová (spev).
Slávnosť Nanebovzatia Panny Márie teologicky poukazuje na Mariinu smrť, vzatie Panny Márie do neba. Táto udalosť, ako aj mnohé iné aspekty zo života Panny Márie boli v dejinách umenia silnými impulzmi pre tvorbu umelcov – výtvarníkov, sochárov, maliarov, básnikov a tiež hudobných skladateľov. Koncert otvorí Prelúdium a fúga c mol, op. 37/1 z bohatého pera nemeckého romantického skladateľa Felixa Mendelssohna-Bartholdyho. Ďalšia časť programu bude venovaná úcte k Panne Márii cez tvorbu našich domácich i zahraničných autorov.
Zhudobnená modlitba Zdravas‘ Mária, ktorá pozostáva z pozdravu archanjela Gabriela a pozdravu Alžbety, ktoré nachádzame v 1. kapitole Evanjelia podľa Lukáša. Ave Maria pre hlas a organ, op. 108 od Jozefa Rosinského (1897 – 1973) vyšla v hudobnej tlači v roku 1947. Rosinský ako hudobný skladateľ, organista, pedagóg, prežil väčšinu života v Nitre. Bol organistom nitrianskej katedrály, Baziliky sv. Emeráma, teologické štúdiá absolvoval v Ríme, neskôr bol členom saleziánskej rodiny v Šaštíne. Jeho hudobný odkaz zahŕňa cez 800 diel, ako pedagóg vychoval viacero generácií hudobníkov s vysokými umeleckými kvalitami.
V tomto roku si 12. decembra pripomenieme 200. výročie narodenia hudobného skladateľa, organistu, regenschoriho, pedagóga a organizátora hudobného života, Jána Egryho (1824 – 1908). V Banskej Bystrici pôsobil na rôznych úrovniach spoločenského i náboženského života takmer 58 rokov. V druhej polovici 19. storočia ho možno radiť k najtalentovanejším cirkevným skladateľom v tomto i širšom regióne. Z jeho tvorby zaznejú dve mariánske antifóny – cezročná Salve Regina a veľkonočná Regina caeli pre dva vokálne hlasy a organ. Obe sa vyznačujú bohatou melodikou a Egryho hudobným jazykom v duchu klasicisticko-romantickej syntézy.
Marcel Dupré (1886 – 1971) sa do dejín zapísal ako pokračovateľ veľkej francúzskej organovej školy. Napísal početné pedagogické práce spojené s organovou interpretáciou a improvizáciou, bol aj všestranne skladateľsky činný. Verzety na Ave maris stella, op. 18/6-9, skomponované v roku 1919 adaptujú stredoveký hymnus, ktorého autorstvo sa pripisuje sv. Bernardovi. Text predstavuje Máriu ako milujúcu a milosrdnú Matku, invokácia „hviezda mora“ je jedným z najstarších titulov oslovujúcich Pannu Máriu ako pomocnicu pri cestách.
Taliansky skladateľ, pedagóg a organista Luigi Molfino (1916 – 2012) pôsobil v Miláne ako organista v orchestri svetoznámeho divadla La Scala, bol tiež organistom v najkrajšej gotickej katedrále sveta, Duomo di Milano. Vyučoval na Pápežskom ambroziánskom inštitúte sakrálnej hudby, kde zanechal množstvo rukopisov. Medzi nimi nachádzame zhudobnený anonymný hymnus Rosa vernans caritatis, kde pomocou organa a dvoch vokálnych hlasov zvelebuje Pannu Máriu.
Zľudovelá mariánska pieseň Kráľovná nebies, Panna Mária, tvorí pevnú súčasť repertoáru mariánskych púti po celom Slovensku. Text napísal Viktor Magdolen, melódiu skomponoval Jozef Halmo (1939 – 2023), učiteľ, hudobný aranžér a producent, laureát ceny za kultúru Fra Angelica, ktorú udeľuje Konferencia biskupov Slovenska. Ako exilant prežil veľkú časť života v Mníchove, kde pre krajanov skomponoval známu vianočnú omšu s názvom Radostná zvesť. Pieseň Kráľovná nebies, Panna Mária, sa rozšírila po tom, čo ju pre miešaný zbor upravil salezián Štefan Olos. Po roku 1989 sa objavila aj vo vysielaní rozhlasových staníc. Pieseň obohatí záverečná organová improvizácia.
TK KBS informoval Martin Kelemen