Vatikán 13. augusta (VaticanNews) Počas nadchádzajúceho jubilejného roka ňou prejde niekoľko miliónov pútnikov. Svätá brána odkazuje na Krista a jeho milosrdenstvo. Jej história prechádza storočiami. Otvorením dvoch bronzových dverí rímskym biskupom 24. decembra tohto roku, sa začne Svätý rok. Pozvanie ku Kristovi, skrze ktorého je ľudstvo vykúpené, pozvanie vstúpiť do prívetivého domu, ale aj urobiť sa maličkým tak, že prejdeme malým vchodom. To je to, čo evokuje Svätá brána, charakteristický prvok Jubilejného roka. Otvorením brány vo vatikánskej bazilike pozýva rímsky biskup cirkevné spoločenstvo vstúpiť do Božieho domu.
Bránou je Ježiš
Osobitný význam má skutočnosť, že do Svätej brány možno len vstúpiť a nie z nej vyjsť. Prejsť cez ňu totiž znamená vyjadriť vôľu vstúpiť do Kristovho srdca, vcítiť sa do jeho pocitov a prijať Otcovo milosrdné objatie. Je to sám Ježiš, ktorý v 9. verši 10. kapitoly Jánovho evanjelia hovorí: „Ja som brána. Kto vojde cezo mňa, bude spasený“.
Neobyčajná cesta
Obrad otvorenia Svätej brány Baziliky svätého Petra je začiatkom jubilejného roka, ktorý ponúka veriacim „mimoriadnu cestu“ pre ich duše. Svätá brána je prítomná aj v ďalších veľkých rímskych bazilikách a v rôznych kostoloch, ktoré sú podľa tradície pútnickými miestami a ponúkajú na základe pápežovho súhlasu, možnosť získať odpustky.
Prvá svätá brána
Pravdepodobne v roku 1423 pápež Martin V. prvýkrát v histórii jubileí otvoril svätú bránu v Ríme. Bola to brána Baziliky svätého Jána Lateránskeho. Najstaršia svätá brána existovala už pred prvým jubileom v histórii, ktoré vyhlásil pápež Bonifác VIII. v roku 1300: je to brána na ľavej strane baziliky Collemaggio v Akvile. Pochádza z konca 14. storočia a súvisí s „Perdonanzou“ (Odpustkami), ktorú zaviedol Celestín V. v roku 1294: dodnes je otvorená jeden deň v roku, od večera 28. augusta do večera 29. augusta.
Pôvod Svätej brány na Námestí svätého Petra
Je ťažké presne určiť počiatky prítomnosti Svätej brány v Bazilike svätého Petra. „Existuje už niekoľko storočí,“ vysvetľuje Pietro Zander, vedúci oddelenia nekropoly a umeleckého dedičstva Dielne sv. Petra vo Vatikáne. „Jej prítomnosť je zdokumentovaná už v starovekých konštantínopolských a stredovekých bazilikách. S najväčšou pravdepodobnosťou ju objednal pápež Sixtus IV. Della Rovere pri príležitosti jubilea v roku 1475 a nachádzala sa presne na tom istom mieste ako súčasná brána: bola a stále je menšia ako tie ostatné a viedla do pravej bočnej lode starobylej baziliky v blízkosti miesta oratória Jána VII., ktoré bolo veľmi uctievané a zdobené starobylými mozaikami, pretože v dávnych dobách obsahovalo relikviu Svätej tváre.“
Erby pápežov
Svätá brána Baziliky svätého Petra sa otvára výlučne v čase jubileí, spočiatku každých 50 rokov a potom od roku 1475 každých 25 rokov. Tridsať svätých rokov, ktoré sa slávili v priebehu dejín, vrátane šiestich mimoriadnych, z ktorých posledným bolo Jubileum milosrdenstva v rokoch 2015 – 2016, pripomínajú erby pápežov, ktoré sa striedajú s výjavmi na dverách súčasnej Svätej brány. Táto brána, vysoká 3,60 m a široká 2,15 m, je pomerne nedávnym bronzovým dielom toskánskeho sochára Vica Consortiho. Vznikla pod vedením teológa Manlia Savelliho v zlievarni Marinelli vo Florencii pri príležitosti jubilea v roku 1950. Neskôr nahradila starobylé drevené dvere, ktoré 24. decembra 1749 slávnostne otvoril pápež Benedikt XIV.
Zhotovená len za deväť mesiacov
„Zákazka,“ spomína Pietro Zander, „pochádza z roku 1949. Consorti, ktorý sa narodil v Siene v roku 1902 a zomrel v roku 1949, ju zhotovil len za deväť mesiacov, teda za rovnaký čas, aký potreboval Michelangelo na vytvorenie Piety vo Svätopeterskom chráme. Na výstavbu troch vstupných brán baziliky, ktoré mali nahradiť existujúce dvere skromného vzhľadu, bola vypísaná medzinárodná súťaž. Táto iniciatíva vychádzala zo závetu bavorského princa Juraja, kňaza a čestného kanonika Dómu svätého Petra, ktorý zomrel v roku 1943.“
Consorti sa zúčastnil a úspešne absolvoval prvú fázu skúšky a dostal sa medzi 12 finalistov druhého výberového konania, ktoré sa konalo 31. mája 1948. „Týmto dvanástim,“ pokračoval vedúci umeleckého oddelenia Dielne sv. Petra (Fabbrica di San Pietro) vo Vatikáne, „bola udelená zlatá medaila, ale víťaz ešte nebol vybraný. Medzi ocenenými bol aj Giacomo Manzù, ktorého Mons. Arthur Wynen a ďalší preláti, rovnako aj členovia komisie, považovali za „príliš moderného pre Baziliku svätého Petra“.
„V nasledujúcich rokoch a medzi týmito dvoma fázami súťaže o bránu sv. Petra sa uskutočnila jej realizácia. Bol to práve Ludovic Kaas, ktorý ju zadal,“ zdôrazňuje Pietro Zander, „bol tajomníkom a ekonómom Dielne sv. Petra a tiež tajomníkom komisie. Ludovic Kaas si zo súťaže vybral Vica Consortiho“, ktorý sa do dejín zapísal ako „Vico dell'uscio“, pretože realizoval vyše päť bronzových portálov „a poveril ho realizáciou Svätej brány vo Vatikáne. Zmluva je datovaná 1. marca 1949 a obe dvere mali byť dokončené do 15. decembra“.
Výzdoba panelov
Bol to Ludovic Kaas, ktorý navrhol námety na bronzové tabule prevzaté z Biblie: zobrazujú podľa estetických kánonov pochádzajúcich z toskánskeho umenia 14. a 15. storočia ľudské dejiny, ktoré potrebujú Božie odpustenie. Na poslednej doske, jedinej, ktorú možno vybrať, pretože pôvodne bola určená na výmenu pri každom jubileu, je zobrazený prelát so sviecou v ruke, ako sa 24. decembra 1949 zúčastňuje na otvorení Svätého roka pápežom Piom XII.
Rok veľkého odpustenia a veľkého návratu
Inšpiráciou pre celý ikonografický projekt bola modlitba pápeža Pacelliho, ktorá bola uverejnená v L'Osservatore Romano z 1. januára 1949: „Nech je Svätý rok pre všetkých rokom očisťovania a posväcovania, vnútorného života a pokánia, rokom veľkého návratu a veľkého odpustenia.“
Biblické výjavy
Na šestnástich paneloch dvoch bronzových dverí, Consorti rozpráva prostredníctvom obrazov sprevádzaných opismi biblických epizód, ktoré sa zaoberajú témou ľudského hriechu a Božieho odpustenia. Od zmäteného úteku Adama a Evy a zvierat z pozemského raja až po intímne ticho Zvestovania, v ktorom nám Mária svojím „áno“ pripomína, že Boh nie je súper, ale skutočný a jediný priateľ človeka.
Od krstu Krista, ktorý sa ponára do našich dejín, aby ich pozdvihol, až po dramatické gesto pastiera, ktorý sa načahuje, aby získal stratenú ovcu, ktorá spadla do rokliny. Od Otcovho požehnávajúceho objatia, ktoré vracia dôstojnosť stratenému synovi vracajúcemu sa domov, až po ochrnutého uzdraveného na tele, ale predovšetkým na duši. Odpustenie, ktoré je vždy možné, ak je človek pripravený uznať, že sa dostal na nesprávnu cestu, ako v prípade ženy, ktorá svojimi slzami a vlasmi umýva a suší Kristove nohy. Odpustenie bez hraníc, ktoré si vyžaduje obrátenie a pokánie: opustenie ľudského spôsobu myslenia a prijatie Božej cesty. Je to skúsenosť, ktorú urobil Peter po svojom trojnásobnom zapretí v dramatických chvíľach Kristovho umučenia, alebo dobrý lotor, ktorému je na prahu smrti oznámená spása: „Dnes budeš so mnou v raji.“
Posolstvo je rovnako krásne ako neuveriteľné: Ježiš sa stretáva s našou neschopnosťou prijať ho a umožňuje nám dotknúť sa jeho vzkrieseného tela, ako to urobil s apoštolom Tomášom. Potom vylieva Ducha Svätého na apoštolov, aby mohli odpúšťať hriechy v jeho mene „Už nežijem ja, ale žije vo mne Kristus,“ píše svätý Pavol Galaťanom, ktorý je zobrazený na pätnástej tabuli vo chvíli svojho obrátenia na ceste do Damasku.
Nikdy nerealizované výjavy
V pôvodnom návrhu boli niektoré scény, ktoré sa nikdy nezrealizovali: napríklad šiesta a siedma doska mali oslavovať prvé jubileum roku 1300 a jubileum roku 1950. Tieto výjavy boli neskôr nahradené evanjeliovými podobenstvami o stratenej ovci a márnotratnom synovi.
Rituál prelomenia múru
„Keď boli tieto dvere vyrobené,“ spomína Pietro Zander, „používali sa len počas jubilejného obdobia na uzavretie baziliky na noc. V skutočnosti obrad zahájenia Jubilea nezahŕňal otvorenie dverí, ale bol symbolom prelomenia múru. Pápež trikrát udrie kladivom do múru a ten sa zrúti, spustí sa do akejsi ležiacej roviny a odnesú ho sanpietrini, robotníci Dielne sv. Petra (Fabbrica di San Pietro)“. Na konci jubilea bol múr znovu postavený a prvé tri tehly, jednu zlatú a dve strieborné, symbolicky zapečatil jemne zdobeným hladidlom a maltou sám pápež.
Reforma Pavla VI.
V histórii ostal zachovaný obraz vianočnej noci v roku 1974, keď po troch úderoch kladivom Pavla VI., sanpietrini spustili zariadenie a na pápeža dopadli úlomky steny. Možno aj táto udalosť viedla k úprave obradu. V roku 1975, na konci Svätého roka, chcel pápež Montini vylepšiť dvoje bronzové dvere od Vica Consortiho tým, že ich dal natrvalo umiestniť na pánty brány Vatikánskej baziliky.
Urobte sa malými
Odvtedy pápež otváral jubileum tým, že otvoril doširoka dvoje bronzové dvere a prešiel ako prvý Svätou bránou. „Všetci máme v pamäti obraz svätého Jána Pavla II. otvárajúceho dvere v Jubilejnom roku 2000 a uvádzajúceho Cirkev do nového tisícročia,“ poznamenáva Pietro Zander. „Prejsť bránou znamená urobiť sa malým, znamená to postaviť sa do stavu odovzdanosti Božiemu milosrdenstvu, získať odpustenie, a tak vstúpiť do chrámu s novým zmýšľaním. Dvere sú skutočne otvorené Urbi et Orbi, do Ríma a do sveta. Je to veľmi krásna myšlienka, adresovaná všetkým, veriacim i neveriacim, ktorí prichádzajú na Svätopeterské námestie, kde ich víta veľká náruč Matky Cirkvi, symbolizovaná Berniniho stĺpovými polkruhmi, a potom prichádzajú k portiku, aby vstúpili cez Svätú bránu.“
Brána zostáva po skončení Svätého roka jasne viditeľná vo vonkajšom átriu Baziliky svätého Petra. Vo vnútri baziliky sa naopak zachovala stena pod mozaikou svätého Petra, ktorú v 17. storočí navrhol Ciro Ferri, žiak Pietra da Cortona: je tvorená z tehál s erbom Dielne sv. Petra, charakterizuje ju biela stena, na ktorej vyniká zlatý kríž, a niekoľko dní pred jubileom ju bez osobitných osláv demontujú. Pri tejto príležitosti sa koná „recognitio“, t. j. vyňatie schránky, v ktorej sa nachádza dokument o predchádzajúcom zatvorení dverí, kľúče, mince a pápežské medaily.
Už stáročia putujú milióny pútnikov počas každého jubilejného roka do Ríma. Prinášajú si so sebou životné strasti, radosti, bolesti a modlitby k Bohu, Pánovi dejín. Významným svedectvom tohto zástupu veriacich, ktorí opustili pohodlie svojich domovov, hnaní túžbou po novom a vykúpenom živote v Zmŕtvychvstalom Pánovi, sú početné nápisy vyryté do mramorového rámu, ktorý lemuje Svätú bránu Vatikánskej baziliky.
Paolo Ondarza – Vatican News
Preklad Tímea Saboslajová