Irak 8. augusta (VaticanNews) Desať rokov po masakroch Daeš (iný názov pre teroristickú organizáciu Islamský štát, poz. red.) proti kresťanom a jezídom bagdadský patriarcha Chaldejcov pripomína utrpenie, ktoré zdieľajú všetci Iračania: „Každý z nás je zodpovedný za ostatných a keď budeme mŕtvi, Boh sa nebude pýtať, či si kresťan alebo moslim, ale čo si urobil so svojím bratom?“
Mesiac august pred desiatimi rokmi zostáva symbolom kolektívnej tragédie, ktorá je súčasťou pamäti celého Iraku. Nielenže stodvadsaťtisíc kresťanov bolo v noci zo 6. na 7. augusta prinútených opustiť svoje domovy a majetok pod vražedným náporom samozvaného Islamského štátu, ale celý národ - jezídov - postihol pokus o vyhladenie, pričom Daeš zabil viac ako 3000 mužov, žien, detí a dievčat a uniesol najmenej 6800 ľudí, väčšinou žien, detí a dievčat. Tragédia, ktorú Organizácia Spojených národov uznala za genocídu.
Pre iracký ľud to bola „kolektívna tragédia“, hovorí pre Vatican News kardinál Louis Raphaël Sako, bagdadský patriarcha chaldejskej cirkvi. „Tragédia, ktorá sa týkala kresťanov a iných menšín a ktorá stále zostáva vrytá do pamäti. Je pravda, že ISIS bol porazený, ale jeho ideológia zostáva silná, a to nielen v Iraku“.
Vaša Eminencia, čo dnes zostáva z drámy, ktorú zažili kresťania a iné iracké menšiny pred desiatimi rokmi?
Ľudia nemajú veľa viery v budúcnosť. Každý sa stále pýta: kedy konečne budeme mať moderný, demokratický, civilizovaný štát, kde každý môže byť občanom s rovnakými právami a povinnosťami? Aj preto toľko ľudí odchádza a opúšťa Irak, nielen kresťania. Snažím sa s ľuďmi hovoriť, upokojovať ich tým, že im hovorím, že zlo nebude trvať dlho, že musíme byť trpezliví.
Čo pre Irak znamená neprítomnosť kresťanov na Ninivskej planine?
Kresťania sa naďalej obávajú o svoju bezpečnosť, pretože krajina nie je stabilná a oni sú malou menšinou. Okrem toho sa všetci obávajú napätia vyplývajúceho z blízkovýchodnej krízy.
Zdieľa túto situáciu úzkosti celé obyvateľstvo?
Tak kresťania z Ninivskej planiny, ako aj jezídovia, všetci majú strach. Mali by sme byť schopní zmeniť mentalitu, ktorá je základom vojen, pomsty, musíme vedieť viesť dialóg a riešiť problémy nie zbraňami, ale dialógom. Serióznym a odvážnym dialógom. Musíme zmeniť školské vzdelávacie programy, jazyk, prejavy, ktoré sa vedú.
Je za situáciu, ktorú opisujete, zodpovedný aj Západ?
Západ je trochu bojazlivý voči tým, ktorí si myslia, že jediným riešením je vojna. Ako hovorí pápež František: vojna nikdy nie je víťazstvom. Každý prehráva! Problémom Západu je ľahostajnosť. Všetci sú zameraní na logiku zisku a chýbajú morálne a duchovné hodnoty. Vidíme to aj na tom, čo sa deje na Ukrajine. Je to smutné!
Čo nás učí to, čo dnes prežíva kresťanská komunita, pričom netreba zabúdať na to, aká bola genocída jezídov z rúk Daeš?
Túto spomienku nikdy nebude ľahké vymazať. Naďalej sa vyskytuje veľa činov nenávisti, ako napríklad útok v meste Qaraqosh minulý rok, pri ktorom počas svadobnej oslavy zahynulo viac ako 133 ľudí. A genocída jezídov.... Ako si možno v 21. storočí predstaviť, že ženy sú predávané, oddeľované od svojich rodín len preto, že sú z inej etnickej skupiny? Aké sú to hodnoty? Je to strašné, hrozné nielen pre nás, ale pre celý svet, ktorý nedokáže zabrániť takýmto veciam.
Vaša Eminencia, aká je vaša výzva pre spoločnosti sveta, aby opäť otvorili oči pre situáciu v Iraku?
Myslím si, že nesmieme zabúdať na týchto bratov a sestry v ľudstve. Sme bratia a sestry a život je krásna vec. Nemôžeme dovoliť, aby ľudia zomierali bez toho, aby sme niečo urobili, či už sa to deje v Iraku alebo inde. Každý z nás je zodpovedný za ostatných a keď budeme mŕtvi, Boh sa nás nebude pýtať, či som kresťan alebo moslim, ale spýta sa nás: Čo si urobil so svojím bratom?
Stephen Leszczynski – VaticanNews
Preklad Martin Jarábek