Ľvov 31. júla (TK KBS) V Ľvove sa sestry albertínky stali symbolom pomoci tam, kde je chudoba a zanedbanosť. Počas pandémie prinášali jedlo na miesta, kam sa iní báli vstúpiť. Keď vo februári 2022 naplno vypukla vojna, pomáhali vystrašeným a vojnou unaveným ľuďom z evakuačných vlakov na hlavnej ľvovskej stanici, ktorí nevedeli, čo ďalej. Teraz sestry prevádzkujú útulok Albertine, kde denne poskytujú stravu a prístrešie mladým matkám.
Začiatok vojny bol dramatický. Emočné napätie bolo obrovské. Davy ľudí utekali cez Ľvov smerom k západnej hranici. Na ľvovskú železničnú stanicu prichádzali vlaky plné utečencov. Z vagónov sa na námestie pred stanicou vylievali unavení, špinaví a zmätení ľudia, ktorí dúfali, že nájdu útočisko. „Najmä teraz, v tomto napätí, sme neustále v pohotovosti a každý deň vychádzame do ulíc k tým, ktorí sa túlajú a nevedia, čo majú robiť,“ povedala sestra Geronima pre Vatikánsky rozhlas v tretí deň vojny. „Aj včera bola v katedrále skupina mladých dievčat, ktoré veľmi plakali. Boli z Odesy a nevedeli, kam majú ísť. Medzi ľuďmi vládne veľké zúfalstvo, strach, úzkosť a neistota. My ich duchovne podporujeme. Veľa ľudí nám volá a prosí o modlitby, pretože ich syn alebo manžel odišiel do vojny.“
Riziko humanitárnej katastrofy
Čoskoro sa ukázalo, že bez pomoci zvonka hrozí, že exodus ľudí k poľským hraniciam sa zmení na humanitárnu katastrofu. Na ceste k hraniciam sa tvorili niekoľkokilometrové kolóny áut. Ženy, matky, staré mamy a tety s malými deťmi na rukách hľadali jedlo a miesto, kde by sa mohli zohriať, spolu s dobrým slovom útechy a podpory. Vo februári 2022 mala albertínska komunita vo Ľvove tri sestry: Geronimu, Dorotheu a Radoslavu. Na šiesty deň vojny prišli sestry pomáhať ľuďom na ukrajinsko-poľskej hranici v Rawa-Ruskej. Stáli pri zariadení Caritas-Spes, ktoré sa nachádzalo v bývalom františkánskom kláštore, asi dvanásť minút od hraničného priechodu. Tento bývalý kláštor menších bratov bol v roku 2022 v skutočnosti hromadou sutín. Rýchlo boli nainštalované prenosné toalety a pred bránou boli rozmiestnené stoly. Rehoľníčky, oblečené vo vestách rímskokatolíckej Caritas-Spes, začali rozdávať teplé nápoje a sendviče. Svetlana zo Záporožia, ktorá stála vedľa stola sestier albertiniek a držala svojho vnuka, povedala reportérovi Vatikánskeho rozhlasu: „Chcem si zachrániť život. Chcem, aby sa všetko skončilo, pretože toto je naša krajina, moja krajina, moje mesto, moje miesto. Chcem sa sem vrátiť, aby bolo všetko dobré pre mňa a moje deti. Chcem, aby môj vnuk žil v krajine, kde sa narodil. Pretože vlastná krajina je vlastná krajina.“ Bolo v tom veľa neistoty a sĺz.
Útulok pre ženy bez domova
Dnes sú na Ukrajine štyri sestry albertínky. Dve sú poľské a dve ukrajinské. Do roku 1945 mali sestry na Ukrajine niekoľko útulkov a domovov, kde sa starali o chudobných. Po druhej svetovej vojne prišla sovietska moc a sestry nemohli ostať na sovietskej Ukrajine. O chudobných sa mal postarať štát, ktorý však tvrdil, že chudobní už nemajú existovať. Pred niekoľkými rokmi sa sestry albertínky vrátili do Ľvova. Na známom cintoríne v Janove našli zabudnuté hroby rehoľných sestier, ktoré tam žili pred rokom 1945, a postavili im symbolický pomník. Ich úlohou bolo vybudovať útulok pre ženy bez domova a v núdzi. Otvorili ho v septembri 2023. Kardinál Krajewski, pápežský almužník, celý dom posvätil v mene pápeža, ktorý toto dielo od začiatku podporoval.
Pápežský almužník tu bol prvýkrát v roku 2020, keď bol položený základný kameň, hoci nikto neočakával, že vypukne rozsiahla vojna a ruské rakety dosiahnu Ľvov. Sestra Geronima, vtedajšia predstavená ľvovských albertínskych sestier, komentovala túto udalosť slovami: „Bude to domov pre ženy bez domova a matky s deťmi. Chceme, aby tento dom, presne ako hovorí názov 'útulok', bol príjemným miestom pre všetkých. Bez ohľadu na vierovyznanie chceme týmto ženám poskytnúť teplo a bezpečie, aby mohli znovu získať svoju dôstojnosť.“ V súčasnosti sa v dome podáva takmer 100 jedál denne a prijímajú sa tam mladé matky a ženy, ktoré utiekli z miest bombardovaných ruskou armádou.
Na uliciach medzi chudobnými
Sestry poznajú ulice Ľvova veľmi dobre. Ešte lepšie vedia, kde sa skrývajú chudobní, ktorí žijú v biednych príbytkoch a jedia odpadky. Keď vypukla pandémia, nikto sa k nim nechcel priblížiť. V meste neboli turisti a verejné stravovanie sa zastavilo; v reštauráciách bolo oveľa menej odpadkov. Medzi chudobnými ľuďmi bol hlad. Rehoľníčk v habitoch a s vrecami jedla chodili po meste a hľadali tých, ktorí potrebovali pomoc. „Samozrejme, báli sme sa, že sa nakazíme Covidom, ale silnejšia ako strach z vírusu bola láska k chudobným, ktorá vychádza z našej albertovskej charizmy,“ povedala vtedy sestra Radosława. Napriek mimoriadne nebezpečnej zdravotnej situácii chodili sestry počas celej pandémie navštevovať chudobných a opustených starých ľudí do ich domovov.
Dnes do ľvovského útulku stále prichádzajú nové ženy. Niekto im jemne povie, že takéto miesto existuje, niekto iný ich sprevádza. Práca začína naberať na obrátkach. Ulica Chlebova vo Ľvove sa stáva známou nielen vďaka pekárni, ktorá tam existuje už roky, ale aj vďaka Ekumenickému domu milosrdenstva.
P. Mariusz Krawiec, SSP - Ukrajina
Preložil: M. Lipiak