Konžská demokratická republika 25. júla (VaticanNews) Humanitárni pracovníci boli z provincie Severné Kivu v Konžskej demokratickej republike už dávno evakuovaní, rehoľné sestry tu však zostávajú, pretože ich ľudia potrebujú. „Odídeme len s tými, o ktorých sa staráme,“ hovorí sestra Agnieszka Gugała. Poľská misionárka pôsobí práve tam, kde už takmer tri desaťročia prebieha jedna z najkrvavejších vojen v Afrike.
Sestra Agnieszka z Kongregácie sestier od anjelov prišla do Afriky pred 20 rokmi. Spomína, že svoje misionárske povolanie vnímala už na strednej škole. Po zložení večných sľubov dostala povolenie odísť do Afriky. Najprv šla do Rwandy, neskôr do Konžskej demokratickej republiky. Desať rokov vedie nemocnicu a centrum výživy pre deti v dedine Ntamugenga. Misionárka vtipkuje, že je „mužskou rukou domu“: jej náplň práce siaha od nákupu vodovodného kohútika, mydla a liekov, platenia personálu, opravy strechy a zháňania hrncov a matracov pre utečencov až po riskantné výlety do Gomy, jediného mesta v regióne, kde môže zohnať potrebné lieky, potraviny a mlieko pre deti, ktoré prišli o matky. Počas týchto výprav musí prejsť niekoľkými kontrolnými stanovišťami, ktoré sú v rukách povstalcov. Takmer na každom z nich musí vyjednávať, aby mohla prejsť vpred.
Krvavé nerasty
Roky práce sestry Agnieszky v Severnom Kivu sú poznačené po sebe nasledujúcimi konfliktami, ktoré síce slabnú, no nikdy sa nekončia. „Pokiaľ budú deti svedkami zločinov a budú musieť prerušiť štúdium, v tejto krajine nebude mier,“ povedala misionárka, ktorej leží na srdci budúcnosť najmenších detí. Región je destabilizovaný viac ako sto rôznymi skupinami, ktoré sa snažia získať kontrolu nad ložiskami kobaltu, koltánu a nióbu potrebných na výrobu mobilných telefónov. Sú cennejšie ako zlato a diamanty, ktoré povstalci tiež drancujú. Najviac trpí civilné obyvateľstvo, ktoré nevidí ani len omrvinky tohto bohatstva, ktoré ukrýva ich krajina. Ľudia sú nútení opustiť svoje domovy a polia kvôli násiliu. V Kongu je viac ako 5,6 milióna vnútorne vysídlených osôb.
Mierová misia OSN, ktorej udržiavanie za jeden rok prevyšuje národný príjem celého Konga, nie je schopná situáciu zmeniť. Misionári nezasahujú do politiky, ale snažia sa riešiť vážnu humanitárnu krízu, ktorá ničí Severné Kivu. „Každý deň ľudia umierajú od hladu a v dôsledku najbežnejších chorôb. Naša prítomnosť dodáva ľuďom odvahu a garantuje ich bezpečnosť. Nazývajú nás 'naše sestry', čo znamená, že sme im veľmi blízke,“ hovorí sestra Agnieszka.
Rehoľníčka, krehká svojím fyzickým vzhľadom, je v podmienkach vojny záchytným bodom pre tisíce ľudí v núdzi. Odvážne ju podporujú dve sestry z Rwandy a Konga. „Žijeme len vďaka Božej prozreteľnosti, okolo nášho kláštora padali bomby, pár metrov od seba a boli by sme zahynuli. Prinášali nám zranených, steny boli červené od krvi,“ hovorí o jednom zo stretov v regióne. „Do misie prichádzali ďalší utečenci a nemocnica, ktorú viedli rehoľníčky, praskala vo švíkoch v snahe prijať 5 000 pacientov vrátane mnohých zranených. V súčasnosti sa front vzdialil od misie, ale situácia je stále veľmi nepokojná.“
Kláštor ako miesto azylu
Misionárky sú referenčným bodom najmä pre ženy s deťmi, ktoré sa pri prvom náznaku nebezpečenstva uchýlia do ich kláštora. Keď je pokojnejšie, sestra Agnieszka robí zásobovanie a snaží sa získať čo najviac pomoci zo zahraničia. Táto jej predvídavosť často zachránila životy. „Za normálnych okolností dostať lekársku pomoc hraničí so zázrakom, keď sa situácia zhorší, stáva sa to nemožným,“ hovorí misionárka. Sestry od anjelov prevádzkujú centrum výživy, ktoré napriek konfliktu funguje nepretržite. „Takmer polovica detí do piatich rokov v tomto regióne trpí chronickou podvýživou. Veľkým problémom zostáva tuberkulóza a malária – tá je stále chorobou, ktorá tu zabíja najviac ľudí,“ konštatuje rehoľníčka.
Na otázku, čo je snom misionárok, ako aj mnohých obyvateľov regiónu, s. Agnieszka opakuje: „Trvácny mier. Táto krajina je úrodná a ľudia by tu mohli žiť v bezpečí a dôstojne.“ Akoby však doterajšie nešťastia nestačili, v regióne sa začínajú presadzovať džihádisti napojení na takzvaný Islamský štát, pochádzajúci zo susednej Ugandy. Množia sa správy o masakroch bezbranných ľudí a o znásilňovaní žien a detí. Misionárka pripomína výzvu pápeža Františka: „Ruky preč od Afriky.“ Zdôrazňuje, že pápežova návšteva v Kongu bola príležitosťou osvetliť tento zabudnutý kút sveta a nasmerovať doň tak potrebnú humanitárnu pomoc.
Beata Zajączkowska – Vatican News
Preklad: Zuzana Klimanová