Vatikán 19. júla (VaticanNews) „Synodu je možné lepšie pochopiť ako prípravu na budúcnosť,“ hovorí biskup Paolo Martinelli, apoštolský vikár pre Južnú Arábiu (Spojené arabské emiráty, Omán a Jemen) v rozhovore po zverejnení Instrumentum laboris (IL). Hovorí, že ide o „jasný a jednoduchý“ dokument, ktorý udáva „jasný smer“ pre diskusie, ktoré sa uskutočnia na októbrovom všeobecnom zhromaždení.
Aká bola vaša prvá reakcia na Instrumentum laboris?
Moja prvá reakcia bola, že dokument je veľmi jasný a jednoduchý. Veľmi jasne vymedzuje cestu pre októbrovú diskusiu. Minulý rok mal dokument príliš veľa tém. Teraz sú mnohé témy zadané jednotlivým komisiám, aby sa hlbšie premysleli. Nové Instrumentum laboris je dobre spracované a viac sa zameriava na tému synodality.
Na ktoré výrazné prvky v tomto dokumente chcete poukázať?
Po mnohých diskusiách máme konečne jasnejšiu definíciu synodality. Hoci synoda nie je pre Cirkev nový pojem, podľa dokumentu existujú rôzne aspekty, o ktorých sa bude diskutovať v októbri tohto roku. Niektoré z tém, o ktorých sa bude diskutovať, sú: jednota, ktorá je pre nás harmóniou rozdielov; vzájomnosť medzi mužom a ženou – sestrami a bratmi; pochopenie rozdielov a úzky vzťah medzi charizmami a službami spojenými s vysviackou. Budeme diskutovať o téme kresťanskej iniciácie, o identite a úlohe kňaza uprostred Božieho ľudu, o cirkevnom rozlišovaní Božej vôle, o rozhodovaní v živote Cirkvi a pod. Som veľmi rád, že som dostal tento dokument, ktorý udáva jasný smer pre naše októbrové diskusie.
Ako vidíte októbrové zhromaždenie synody v súvislosti s týmto dokumentom?
Samotné synodálne zhromaždenie je v živote Cirkvi veľmi dôležité. Je to veľká cirkevná udalosť, keď môžeme byť so Svätým Otcom a mnohými biskupmi z celého sveta. Na tomto synodálnom zhromaždení nie sú len biskupi, ale sú tu aj kňazi, rehoľné sestry a laici s právom hlasovať o prerokúvaných otázkach. Je to skvelé, pretože sa delíme o úžasné skúsenosti z celého sveta, poznávame život Cirkvi z rôznych kultúr a národov a veľa sa naučíme. To samo osebe je veľkým bohatstvom synody.
Opäť máme k dispozícii témy uvedené v Instrumentum laboris, ktoré usmerňujú našu diskusiu. Musíme mať na pamäti, že o účasť na synode bol požiadaný celý Boží ľud prostredníctvom diecézneho a kontinentálneho procesu. Medzi veriacimi v našom vikariáte vládne veľké nadšenie z tejto synody.
Ako vidíte v súvislosti s týmto synodálnym zhromaždením budúcnosť Cirkvi?
Synodu je možné lepšie pochopiť ako prípravu na budúcnosť. Synodálna Cirkev nie je nová Cirkev, ale je to tá istá Cirkev, ktorá sa chystá prehĺbiť pravdu o svojej identite. Synodalita je vždy spojená so slovom „spoločenstvo“. Synodálny spôsob značí žiť úctu voči spoločenstvu, ktorá je v centre ekleziológie Druhého vatikánskeho koncilu. Táto téma výborne spája Cirkev v „Zálive“. Sme cirkvou migrantov, s mnohými národnosťami, jazykmi, kultúrami a obradmi. Ale aká má byť Cirkev tu, medzi moslimami? Podľa mňa byť tu Cirkvou znamená predovšetkým svedčiť o Kristovi. Jednota Božieho ľudu v rozmanitosti je najlepším svedectvom. Jednota pre nás znamená harmóniu rozdielov. Preto synodalita smeruje k prorockej nádeji na takúto jednotu.
Čo by ste chceli odkázať veriacim vo vašom vikariáte v súvislosti s týmto dokumentom a synodálnym zhromaždením?
V prvom rade pozývam všetkých našich veriacich, aby synodu a celý proces sprevádzali modlitbou. To je najdôležitejšia úloha pre každého veriaceho: sprevádzať synodálne zhromaždenie svojou modlitbou. Pozývam veriacich k modlitbe, aby sme boli otvorení pôsobeniu Ducha Svätého. On je totiž v Cirkvi tak, ako je duša v tele. Po druhé by som chcel všetkých poprosiť, aby si prečítali Instrumentum laboris, aby pochopili, kam sme sa po tomto dlhom procese dostali a aká je cesta Cirkvi na tejto synodálnej púti.
Sledujte tiež synodálne zhromaždenie prostredníctvom mediálnych správ z Vatikánu. Tak ako minulý rok, aj teraz napíšem niekoľko úvah, aby som bol počas zhromaždenia v kontakte so svojimi ľuďmi.
Najdôležitejšie je, aby ste stále viac žili v duchu synodálneho procesu, teda aby ste kráčali spoločne. Nikde inde nemôžeme lepšie zažiť „spoločné kráčanie“ ako v našej Cirkvi v „Zálive“ s takou pluralitou. Kráčajme spoločne s jedinou identitou, že sme všetci pokrstení. Pokúste sa osloviť tých, ktorí sa vzdialili od Cirkvi, tých, ktorí sa cítia vylúčení, tých, ktorí sa cítia menejcenní, nechcení alebo nepočutí. Našou povinnosťou je predovšetkým dať každému pocítiť, že v Cirkvi nikto nie je vylúčený, každý je potrebný, každý je dôležitý. Cirkev je domovom pre každého a v tomto domove sú všetci vítaní, všetci putujú spoločne. Na záver nezabudnite na modlitbu za svojho biskupa, ktorý je zároveň členom synodálneho zhromaždenia v Ríme.
Zdroj: VaticanNews - anglická redakcia
Preložila: M. Spišiaková