Vatikán 11. júla (TK KBS/ VaticanNews) Tento štvrtok zverejnilo Dikastérium pre náuku viery doteraz dôverné rozhodnutie zo 70. rokov minulého storočia. V ňom sú údajné mariánske zjavenia v Holandsku kategorizované ako „nie nadprirodzené“.
V roku 1974 najvyšší výbor vtedajšej Kongregácie pre náuku viery jednomyseľne vydal negatívny posudok o údajných zjaveniach „Panny Márie všetkých národov“ v Amsterdame. Rozhodnutie, ktoré vtedy schválil pápež Pavol VI.
„V posledných rokoch dikastérium vo všeobecnosti nezverejňovalo posudky o údajných nadprirodzených javoch,“ uvádza sa v tlačovej správe vydanej tento štvrtok. „Avšak vzhľadom na pretrvávajúce výhrady voči údajným zjaveniam a zjaveniam v rokoch 1945 – 1959 v Amsterdame a s tým súvisiacim uctievaním ,Panny Márie všetkých národov', Dikastérium pre náuku viery teraz zverejňuje výsledok riadneho zasadania vtedajšej Posvätnej kongregácie pre náuku viery z 27. marca 1974 o uvedených javoch.“
Rozsudky boli jednomyseľné
Nasledujú dva rozsudky, ktoré, ako prezrádza „Omnes“, boli jednomyseľné. Po prvé, „doktrinálny rozsudok“ znie: „constat de non supranaturalitate“, t. j. javy nie sú nadprirodzené. A po druhé, rozhodlo sa o ďalšom „negatívnom“ skúmaní javu.
Podľa komuniké tieto rozhodnutia schválil pápež Pavol VI. 5. apríla 1974 na audiencii u najvyššieho vatikánskeho strážcu viery kardinála Franja Šepera. „Týmto sa to oznamuje, aby svätý Boží ľud a jeho pastieri mohli vyvodiť príslušné dôsledky.“
Predtým bol v takýchto prípadoch o rozhodnutí z Ríma informovaný len biskup, na verejnosť sa dostávalo len málo informácií alebo vôbec nič. Od mája však platia nové smernice pre posudzovanie zjavení a nadprirodzených javov. Tie vyústili do novej línie: v budúcnosti sa bude zverejňovať rozhodnutie schválené pápežom. Dikastérium pre náuku viery má zrejme v úmysle urobiť to isté aj v prípade niektorých skorších káuz.
56 údajných zjavení
O čo teda ide v „Pani všetkých národov“? Ida Peerdemanová 25. marca 1945 pri príležitosti 600. výročia eucharistického zázraku v Amsterdame uviedla, že sa jej zjavila Panna Mária a predstavila sa titulom „žena všetkých národov“. Ida Peerdemanová sa narodila v Alkmaare v roku 1905 ako posledná z piatich detí. Ako osemročná osirela a krátko nato sa s rodinou presťahovala do Amsterdamu, kde zostala až do svojej smrti v roku 1996.
Po údajnom zjavení z 25. marca nasledovalo ďalších 55 zjavení, ktoré trvali až do roku 1959. Podľa Idy Peerdemanovej jej Panna Mária v priebehu 14 rokov vopred zjavila niekoľko udalostí vrátane smrti Pia XII. v roku 1958. Obraz namaľovaný podľa údajnej vizionárky sa dnes uchováva v kaplnke, ktorá bola postavená v roku 1973 v obytnej štvrti na juhu Amsterdamu.
Miestni biskupi rozhodli inak
Už v roku 1956 vydal vtedajší biskup Haarlem-Amsterdam Johannes Petrus Huibers negatívny posudok o údajných mariánskych zjaveniach: „non constat de supernaturalitate“. Tento posudok potvrdila v máji 1974 vtedajšia Kongregácia pre náuku viery a Pavol VI. toto definitívne rozhodnutie schválil. Huibersov nástupca Henny Bomers však v roku 1996 po konzultácii so Svätou stolicou súhlasil s uctievaním Panny Márie pod titulom „Pani všetkých národov“, avšak bez uznania údajných zjavení. Jeho nástupca Jos Punt uznal pravosť v roku 2002 – bez predchádzajúcej konzultácie so Svätou stolicou.
Spor o dogmu
O tri roky neskôr, v roku 2005, Kongregácia pre náuku viery nechala vymazať niekoľko slov z modlitby, ktorú údajne Mária zjavila Ide Peerdemanovej, pretože neboli v súlade s katolíckou doktrínou. V decembri 2020 nový biskup Haarlemu Johannes Hendriks napokon vyhlásil, že „po konzultácii s Kongregáciou pre náuku viery a po dohode s ňou je používanie titulu Panna Mária všetkých národov pre Máriu samo osebe teologicky prípustné“. Uznanie tohto titulu by sa však nemalo chápať ani ako „implicitné uznanie nadprirodzenej povahy niektorých javov“, keďže Kongregácia v tejto súvislosti vydala „negatívny posudok“ – skutočnosť, ktorá dovtedy zostávala pred širšou verejnosťou skrytá.
Medzi rôznymi posolstvami, ktoré vraj Mária Ide Peerdemanovej zanechala, bola aj žiadosť, aby Cirkev uznala Máriu ako „Spoluvykupiteľku“ prostredníctvom dogmy. Kardinál Joseph Ratzinger, prefekt Kongregácie pre náuku viery a neskorší pápež Benedikt XVI. v diskusnej knihe vydanej v roku 2000 uviedol, že „formula Coredemptrix“ je príliš vzdialená jazyku Písma a Otcov, a preto vyvoláva nedorozumenia. Rovnaký názor vyjadril pri viacerých príležitostiach aj pápež František, napríklad v rannej omši 3. apríla 2020: „Panna Mária nechcela Ježišovi vziať titul... Ona nežiadala, aby bola kvázi vykupiteľkou alebo spoluvykupiteľkou – nie. Vykupiteľ je jeden a tento titul nie je zdvojený.“
Zdroj: VaticaNews – nemecká sekcia
Text spracoval P. Zimen