New York 11. júla (VaticanNews) Stály pozorovateľ Svätej stolice pri OSN Mons. Gabrielle Caccia vystúpil na politickom fóre na vysokej úrovni o trvalo udržateľnom rozvoji, ktoré v New Yorku zorganizovala Ekonomická a sociálna rada. Vo svojom príhovore upozornil na potrebu stratégií reštrukturalizácie dlhu, ktoré poskytnú rozvojovým krajinám „fiškálny priestor, ktorý potrebujú na investovanie do vlastných národov“.
Ako sa predpokladá v cieľoch Agendy OSN pre udržateľný rozvoj do roku 2030, ak budú súčasné trendy pokračovať, iba tretina krajín sveta zníži chudobu v jednotlivých krajinách o polovicu v priebehu nasledujúcich šiestich rokov. V tejto súvislosti Mons. Caccia uviedol, že „škandalóznou realitou“ je, že záväzok riešiť „viacrozmerné aspekty chudoby je mimo dosahu mnohých rozvojových krajín“, ktoré sú nútené „presmerovať cenné zdroje na splácanie neudržateľných dlhov“. Arcibiskup tiež zopakoval, že chudoba zostáva „najväčšou globálnou výzvou, ktorej čelíme“ a netýka sa „len finančných zdrojov ľudí“, ale prejavuje sa v rôznych formách. Vyžaduje si to „integrálny prístup“, teda zosúladenie „opatrení založených na peniazoch s globálnymi politikami, aby sa čelilo nepeňažnej deprivácii, ktorú denne zažívajú milióny ľudí“, ako vzdelávanie, zdravie, sociálna ochrana.
Mons. Caccia poukázal na to, že v skutočnosti existuje „značný rozdiel“ medzi percentuálnym podielom verejných výdavkov na základné služby vo vyspelých ekonomikách a v rozvíjajúcich sa a rozvojových ekonomikách, preto je „nevyhnutné prijať radikálne a transformačné“ opatrenia v oblasti dlhu. Vatikánsky zástupca pripomenul pápežove výzvy bohatším krajinám, aby „súhlasili s odpustením dlhov krajín, ktoré ich nikdy nebudú môcť splatiť“, a uviedol príklad „realizácie stratégií reštrukturalizácie dlhu“, ktoré by rozvojovým krajinám poskytli „fiškálny priestor, ktorý potrebujú na investície do svojho obyvateľstva“.
Arcibiskup Caccia zároveň poznamenal, že v súčasnosti je „na celom svete alarmujúca úroveň hladu a podvýživy“. Hospodárske krízy, klimatické zmeny a konflikty zhoršujú zraniteľnosť miliónov ľudí a „vzďaľujú víziu sveta bez hladu“. V úsilí o riešenie tejto núdzovej situácie, „zostáva ústrednou úloha neštátnych aktérov“ vrátane Katolíckej cirkvi, ktorá prostredníctvom mnohými iniciatív a charitatívnych organizácií pomáha na mieste napríklad aj distribúciou denného jedla. „Spoliehanie sa na krátkodobé riešenia je nedostatočné“, upozornil napokon vatikánsky zástupca, pričom zdôraznil potrebu „konať s obnoveným zmyslom pre naliehavosť“ s cieľom zmierniť hlad, transformovať potravinové systémy a zabezpečiť „udržateľnosť, odolnosť a spravodlivosť vo výrobe a distribúcii potravín“.
Preklad: Miroslava Holubíková