Rím 6. júla (VaticanNews) Pri príležitosti zajtrajšej návštevy pápeža v Terste na záver 50. sociálneho týždňa katolíkov v Taliansku uverejňuje denník „Il Piccolo“ predslov pápeža Františka k zborníku jeho prejavov a posolstiev s názvom „V srdci demokracie“. Publikáciu vydalo vydavateľstvo Libreria Editrice Vaticana a bude sa distribuovať bezplatne v nedeľu ako príloha novín „Il Piccolo“. Zborník má úvod od kardinála Zuppiho, ktorý je predsedom Konferencie biskupov Talianska.
Som rád, že môžem týmito slovami uviesť text, ktorý denník Il Piccolo a Libreria Editrice Vaticana ponúkajú čitateľom pri mojej návšteve Terstu pri príležitosti Sociálnych týždňov.
Moja prítomnosť v Terste, meste so silným stredoeurópskym nádychom vďaka spolužitiu rôznych kultúr, náboženstiev a národov, sa zhoduje s podujatím, ktoré v tomto meste organizuje Talianska biskupská konferencia, Sociálne týždne katolíkov v Taliansku, sú tento rok venované téme „V srdci demokracie. Spoluúčasť medzi históriou a budúcnosťou“.
Demokracia, ako dobre vieme, je pojem, ktorý vznikol v starovekom Grécku a označuje moc, ktorú vykonávajú ľudia prostredníctvom svojich zástupcov. Je to forma vlády, ktorá sa v posledných desaťročiach rozšírila po celom svete, ale zdá sa, že trpí následkami nebezpečnej choroby, ktorou je „demokratická skepsa“. Zdá sa, že ťažkosti, ktoré majú demokracie pri riešení zložitých problémov súčasnosti – spomeňme si na problémy nezamestnanosti alebo nadvlády technokratickej paradigmy – niekedy ustupujú pôvabu populizmu. Demokracia má v sebe obsiahnutú veľkú a nespochybniteľnú kvalitu: hodnotu „byť spolu“, skutočnosť, že výkon vlády sa uskutočňuje v kontexte spoločenstva, ktoré sa slobodne a sebaisto konfrontuje v umení spoločného dobra, čo nie je nič iné ako iný názov pre to, čo nazývame politikou.
„Spoločne“ je synonymom pre „zapojenie sa“. Don Lorenzo Milani a jeho chlapci to zdôraznili už v majstrovskom Liste učiteľke: „Naučil som sa, že problém iných je rovnako veľký ako môj. Vyjsť z neho spoločne je politika, vyjsť z neho sám je lakomstvo“. Áno, problémy, ktorým čelíme, sa týkajú všetkých a ovplyvňujú všetkých. Demokratickou cestou je diskutovať o nich spoločne a vedieť, že len spoločne môžu tieto problémy nájsť riešenie. Pretože v spoločenstve, akým je to ľudské, sa človek nezachráni sám. Neplatí ani axióma mors tua vita mea (tvoja smrť je môj život – pozn. prekl.). Práve naopak. Dokonca aj mikrobiológia naznačuje, že ľudská bytosť je štrukturálne otvorená dimenzii inakosti a stretnutiu s „ty“, ktoré stojí pred nami. Samotný Giuseppe Toniolo, inšpirátor a zakladateľ Sociálnych týždňov, bol ekonómom, ktorý veľmi dobre chápal obmedzenia homo oeconomicus, teda antropologickej vízie založenej na „materialistickom utilitarizme“, ako to definoval, lebo vyprázdňuje osobu a ochudobňuje jej vzťahový rozmer.
Tu by som chcel povedať, že dnes premýšľam o tom, čo znamená „srdce“ demokracie: spolu je lepšie, pretože osamote je horšie. Spoločne je dobré, pretože samostatne je žalostné. Spoločne znamená, že jedna plus jedna nie sú dve, ale tri, pretože účasť a spolupráca vytvárajú to, čo ekonómovia nazývajú pridanou hodnotou, t. j. ten pozitívny a takmer konkrétny pocit solidarity, ktorý vzniká napríklad vo verejnom priestore zo zdieľania a predkladania otázok, na ktorých existuje zhoda.
Koniec koncov, práve v slove „zapájať sa“ nachádzame skutočný zmysel toho, čo je demokracia, čo znamená ísť do jadra demokratického systému. Pri nadmernej kontrole štátu alebo prílišnom zasahovaní, sa nikto nezúčastňuje, všetci sa len pasívne prizerajú. Demokracia si naopak vyžaduje účasť, požiadavku prispieť svojím dielom, riskovať konfrontáciu, vniesť do otázky vlastné ideály alebo svoje dôvody. Riskovať. Riziko je však úrodnou pôdou, na ktorej klíči sloboda. Zatiaľ čo ostávať na balkóne, či stáť pri okne prizerajúc sa tomu, čo sa deje okolo nás, je nielen eticky neprijateľné, ale ani múdre a ani vhodné.
Je veľa sociálnych otázok, na ktoré sme demokraticky vyzvaní reagovať: myslime na rozumné a kreatívne prijímanie migrantov. Spolupráca a integrácia sú spôsoby, ktoré Terst dobre pozná, keďže sa nachádza v blízkosti takzvanej balkánskej trasy. Nezabúdajme ani na demografickú zimu, ktorá teraz postihuje celé Taliansko a najmä niektoré regióny. Nezabúdajme na to, aby sme si volili autentické mierové politické systémy, ktoré na prvé miesto kladú umenie vyjednávania, a nie rozhodnutie zbrojiť. Skrátka, tú starostlivosť o druhých, na ktorú nám Ježiš v evanjeliu neustále poukazuje ako na autentický postoj človeka ako osoby.
Nech z Terstu, mesta s výhľadom na Stredozemné more, ktoré predstavuje ohnisko rôznych kultúr, náboženstiev i národov a je metaforou ľudského bratstva, o ktoré sa usilujeme v týchto vojnou zatienených časoch, vzíde presvedčivejší záväzok k plne participatívnemu demokratickému životu zameranému na skutočné spoločné dobro.
Preklad Martin Jarábek