Vatikán 3. júla (VaticanNews) Štátny sekretár sa zúčastnil udeľovania Ceny veľvyslancov pri Svätej stolici, ktorú získal novinár Damosso za svoju prácu pri príležitosti 60. výročia Pacem in terris. Zdôraznil „závetný“ rozmer a hodnotu encykliky Jána XXIII. Kardinál v rozhovore s novinármi vyslovil žičenia Sociálnym týždňom v Terste. V súvislosti s konfliktom na Ukrajine hovoril o ďalšom prepustení väzňov v budúcnosti, o apele na Libanon, odkiaľ sa práve vrátil, a vyjadril, že je naliehavo potrebný nový prezident.
„Niekedy sa zdá, že diplomatická práca prináša málo výsledkov, ale nesmieme sa unaviť ani podľahnúť pokušeniu rezignácie.“ Mier je úlohou každého z nás, počnúc každodenným životom, v našich mestách, v našich krajinách, vo svete. Tieto slová povedal kardinál štátny sekretár Pietro Parolin vo svojom príhovore 2. júla v Ríme na talianskom veľvyslanectve pri Svätej stolici pri príležitosti piateho ročníka literárnej ceny veľvyslancov pri Svätej stolici. Tohtoročné ocenenie získal novinár RAI Piero Damosso za knihu Môže Cirkev zastaviť vojnu? Skúmanie šesťdesiat rokov po Pacem in terris (Vydavateľstvo San Paolo).
Pacem in Terris je svedectvom
Kardinál Parolin pripomenul genézu a historický kontext, v ktorom dozrievala encyklika Jána XXIII.. Opätovne potvrdil, že všeobecný mier je dobro, ktoré sa týka všetkých bez rozdielu. Pripomenul aj rozhlasové posolstvo z 13. apríla 1963, Veľkej soboty, v ktorom vtedajší pápež zdôraznil potrebu pokoja s Bohom, so všetkými národmi a v rodinách. Táto encyklika, tvrdí štátny tajomník, „je svedectvom“. A poznamenal, že „tieto intenzívne Roncalliho slová sú dedičstvom, ktoré treba zachovať a dať im rásť, pričom každý preberá svoju vlastnú zodpovednosť“. V súčasných konfliktných scenároch, ktoré sa odohrávajú v rôznych častiach planéty, prítomných vyzval, aby trvali na diplomatickom konaní v presvedčení, že prinesie ovocie, a vyzval k súčinnosti a spolupráci, aby sme boli skutočne remeselníkmi mieru, ako si to želá pápež František. Pochválil ocenenú knihu, ktorá, ako povedal, „má zásluhu na tom, že opäť vynáša na povrch hlbokú túžbu po mieri zaujímavou metódou“ tým, že sa k nej vyjadrujú rôzni svedkovia a akademici. Vznikol zväzok, ktorý je všestrannou úvahou o mieri.
Bratstvo ako perspektíva spravodlivosti
Metódu skúmania a analýzy, ktorú autor použil (viac ako päťdesiat rozhovorov), ocenila aj porota, ktorá vo vysvetlivkách uviedla: „Cirkev, hoci nemá skutočnú moc zastaviť konflikty, môže vyzvať všeobecné ľudské svedomie k činnosti, aby zbúralo múry nenávisti a nepriateľstva, poukazujúc na bratstvo ako istú perspektívu spravodlivosti, solidarity, začlenenia a starostlivosti o zem.“
Autor svojím skúmaním tiež zdôrazňuje, ako môže „sila modlitby Božieho ľudu vytvárať odvážne projekty stretnutia a vyjednávania“. Damosso zasa predniesol skutočný apel v otázkach obrany menšín, odzbrojenia a aktívnej úlohy medzinárodných inštitúcií.
Parolin: Koncepcia „spravodlivej vojny“ je v procese revízie
Pred podujatím sa kardinál Parolin na niekoľko minút zastavil s novinármi a na otázku o konfliktoch na Ukrajine a Blízkom východe zdôraznil, že vojna nikdy nie je spravodlivou vojnou.
V súvislosti s dokumentom, ktorý rozposlala Komisia Svätej zeme pre spravodlivosť a pokoj a ktorý spochybňuje nesprávne používanie výrazu „spravodlivá vojna“ v súvislosti s násilím v Gaze, kardinál Parolin povedal: „Vieme, že dnes sa veľa diskutuje o pojme spravodlivá vojna. Spravodlivá vojna je obranná vojna. Ale dnes, so zbraňami, ktoré máme k dispozícii, je veľmi ťažké vytvoriť tento koncept, myslím si, že ešte neexistuje definitívne stanovisko, ale je to koncept, ktorý sa reviduje.“
Nový prezident je v Libanone prioritou
„Prvým riešením je voľba prezidenta republiky. Dôležitá je naliehavosť mať prezidenta, aby sa uzavrela táto inštitucionálna kríza, ktorá poškodzuje tak trochu všetko, celú krajinu,“ odpovedal vatikánsky štátny sekretár. Vyjadril nádej, že kresťania budú v libanonskom systéme zohrávať aktívnu úlohu. „Určite to nebude zázračné riešenie, ale začneme riešiť problémy so všetkými inštitucionálnymi úradmi,“ povedal. Potvrdil, že kardinál Mar Bechara Boutros Al Rai je v tomto kontexte aktívnym hráčom, „vždy sa snažil zjednotiť kresťanov a zdá sa, že zo strany kresťanských strán existuje ochota zjednotiť sa, navrhnúť jedného alebo viacerých spoločne akceptovaných kandidátov“. Na otázku novinára, či existuje dialóg so šiitskou komunitou, Parolin naznačil, že dialóg nechýba, ale „problém je hlavne na strane Hizballáhu, oni sú v hre a majú svojho kandidáta. Ide o to, aby sa našiel kadidát, ktorého by akceptovali všetky strany“.
Ukrajina: „Myslím si, že môže dôjsť k ďalšiemu prepusteniu väzňov“
S prítomnými novinármi v sídle talianskeho veľvyslanectva pri Svätej stolici kardinál Parolin hovoril aj o Ukrajine, najmä odpovedal na otázku týkajúcu sa návrhu maďarského premiéra Orbána ako úradujúceho predsedu Európskej únie ukrajinskému prezidentovi Zelenskému na rýchle zastavenie paľby, ktoré by uľahčilo mierové rokovania.
„Pokiaľ viem, zatiaľ to Ukrajinci vždy odmietli,“ povedal vatikánsky diplomat a pripomenul, že pre ukrajinskú vládu, ak nebudú záruky, „by to mohla byť len prestávka na to, aby sa začalo odznova, ešte hrubším a tvrdším spôsobom.“ „Skutočne dúfame,“ pokračoval Parolin, „že môže dôjsť k prímeriu a potom k rokovaniam.“
Vo svetle výmeny väzňov, ktorú Svätá stolica úspešne sprostredkovala, si kardinál na obzore predstavuje, že by mohlo dôjsť k ďalším prepusteniam, „pretože je to mechanizmus, ktorý funguje“, vysvetľuje, „ktorý je odlišný od mechanizmu detí. V tomto prípade ide o rôzne skutočnosti V prípade väzňov ide v podstate o výmenu zoznamov, ktoré sa odovzdávajú obom stranám, takže si viem predstaviť, že táto činnosť bude ešte nejaký čas pokračovať, čo je podľa mňa veľmi pozitívne. Môže vytvoriť podmienky, ktoré by mohli byť priaznivé aj pre mier a prípadné rokovania“.
Demokracia je v kríze, musí byť naplnená hodnotou
Rozhovor s novinármi sa dotýka aj nadchádzajúcich Sociálnych týždňov v Terste, na ktorých sa v nedeľu 7. júla zúčastní aj pápež. Témou, ktorá je na stole, je demokracia, téma, ktorú Parolin považuje za naliehavo aktuálnu, „pretože,“ poznamenáva, „demokracia je v mnohých častiach sveta v kríze a myslím si, že sa výrazne dotýka aj katolíkov. Je dôležité, aby zdôrazňovali potrebu byť za demokraciu a predovšetkým ju napĺňať hodnotami“. „Demokracia,“ uzatvára, „nie je jednoduchým matematickým úkonom, kto má viac a kto menej, ale je predovšetkým precvičovaním hodnôt, v inšpirácii hodnotami, ktoré umožňujú spoločenské spolužitie. Preto verím, že prínos, ktorý môžu katolíci priniesť, je veľmi dôležitý, a dúfam, že z týchto sociálnych týždňov vzíde niečo dobré.“
Antonella Palermová – talianska sekcia Vatican News
preklad Katarína Jančišinová