Vatikán 26. júna (VaticanNews) „Táto chvíľa je veľmi bolestivá, prežívame veľmi dlhú noc. Vieme však aj to, že táto noc sa končí. Je to chvíľa, keď Cirkev musí spolupracovať so všetkými, ktorí chcú urobiť niečo krásne a dobré pre všetkých.“ Kardinál Pierbattista Pizzaballa počas návštevy Ríma informuje vatikánske médiá o situácii v Izraeli, Gaze a na Západnom brehu Jordánu.
- Aká je v týchto dňoch situácia v Izraeli a najmä v Gaze?
Situácia sa oproti nedávnej minulosti veľmi nezmenila, sú tu vzostupy a pády. Gaza je teraz rozdelená na sever a juh, na Rafah a mesto Gaza. Boli časy, keď najmä na sever prichádzalo viac humanitárnej pomoci. Teraz je to opäť o niečo komplikovanejšie. Je tu napríklad nedostatok mäsa. Problematická je voda a, povedzme, vo všeobecnosti je situácia stále veľmi zlá a je veľmi ťažké vidieť nejaké východisko. Nezdá sa mi, že by rokovania k niečomu viedli a že by zo strany zúčastnených strán bola skutočná snaha dospieť k nejakému záveru. Je to vidieť aj na libanonskom fronte, ktorý sa čoraz viac vyhrocuje. Vyhliadky nie sú povzbudivé.
- Koľko je obetí? Niektorí diskutujú o uvádzaných číslach, ale prichádzajúce zábery ukazujú ničenie.....
Totálna deštrukcia. Mesto Gaza je úplne zničené, takže počet obetí je vysoký. Je ťažké uviesť čísla, ale je ich veľa. Je fakt, že civilných obetí je vždy veľa.
- Ako môžeme obnoviť sociálnu štruktúru a spolužitie vo svetle toho, čo sa stalo, ale zároveň prekonať to, čo sa stalo?
Myslím si, že je ešte priskoro o tom hovoriť, teraz prebieha vojna a vytvára sa trauma. Bude trvať nejaký čas, kým pochopíme rozsah traumy, ktorá zasiahla všetkých, a jej dôsledky. Je jasné, že bude musieť dôjsť k rekonštrukcii. Existuje odhodlanie obnoviť sa, to som cítil veľmi jasne. Ale ako, s akými kritériami a s kým? Na to je ešte priskoro.
- A čo situácia na Západnom brehu?
Západný breh je stále na pokraji výbuchu, sú tam neustále problémy, takmer každodenné, najmä v niektorých oblastiach na severe, v oblasti Džanínu a Nábulusu. Strety medzi osadníkmi a arabskými dedinčanmi sú neustále, čo vytvára situáciu, ktorá vedie k vyčerpaniu a nevedie k ničomu dobrému.
- Predtým ste spomenuli otvorenie severného frontu. V Izraeli sme boli svedkami veľmi vášnivej diskusie o budúcich perspektívach. Čo môžeme očakávať?
V Izraeli prebieha vnútorná diskusia, rovnako ako v Libanone: nikto nechce vojnu, ale zdá sa, že ju nikto nedokáže zastaviť, a to je problém. Určite, ak sa otvorí severný front, bude to tragédia, najmä pre Libanon, ktorému hrozí, že sa stane druhou Gazou, aspoň na juhu. Nie som odborník na vojenské záležitosti, ale situácia zostáva veľmi napätá, stále na pokraji ďalšej eskalácie.
- Ako sa v takomto kontexte žije kresťanom?
Kresťania nie sú samostatný národ, žijú to, čo všetci. Žiaľ, poznáme situáciu v Gaze, ale veľmi problematická je aj na Západnom brehu, najmä z ekonomického hľadiska. Tam je situácia paralyzovaná, práce je málo alebo žiadna, a to robí perspektívu emigrácie čoraz atraktívnejšou, žiaľ, najmä pre kresťanov.
- Pozrime sa na následky, na koniec vojny. Čo by mohlo urobiť medzinárodné spoločenstvo? Kto by mohol najviac pomôcť pri nastolení mieru?
Dosiahnutie mieru sa v súčasnosti zdá byť príliš vzdialeným cieľom. Práve teraz sa politika, medzinárodné spoločenstvo, musí usilovať predovšetkým o zastavenie konfliktu. Uzavretie mieru a dosiahnutie serióznejších politických perspektív bude určite trvať dlho. Medzinárodné spoločenstvo musí nájsť spôsob, ako prinútiť Izrael a Hamas zastaviť konflikt a dosiahnuť prímerie, ktoré by predstavovalo prvý krok k niečomu podstatnejšiemu, pevnejšiemu a stabilnejšiemu.
- Túto panorámu ovplyvní aj výsledok nadchádzajúcich volieb v USA...
Americké voľby budú mať určite vplyv. Som však presvedčený, že riešenia sa musia nájsť na mieste. Medzi dvoma stranami. Medzi Izraelom a Hamasom.
- Je možné dostať pomoc do Gazy?
Pracuje sa na tom, latinský patriarchát tiež pracuje na tom, aby sa tam dostala pomoc. Zajtra by mala doraziť prvá dodávka niekoľkých ton potravín a základných zásob. Je tam veľmi veľa práce, je tam viac ako dva milióny ľudí.
- Ako sa na to, čo sa deje, pozerá jeruzalemský latinský patriarcha? Aký je postoj veriaceho človeka tvárou v tvár tomuto všetkému?
Nádej je dieťaťom viery. Táto chvíľa je veľmi bolestná, prežívame veľmi dlhú noc. Ale vieme tiež, že táto noc sa končí. Je to čas, keď Cirkev musí byť prítomná na tomto území, byť nablízku, spolupracovať so všetkými, ktorí chcú urobiť niečo krásne a dobré pre všetkých. Keď si všetci navzájom stavajú bariéry, Cirkev musí aj naďalej držať svoju ruku vždy vystretú k druhému. To je naša úloha, vychádzajúca z našej skúsenosti viery, a to je to, k čomu sme v tejto dobe povolaní.
- Cítite sa sprevádzaní univerzálnou Cirkvou?
Áno, Svätý Otec nám bol vždy veľmi blízky a stále je nám veľmi blízky. Rovnako ako mnohé diecézy na celom svete.
Andrea Tornielli – VaticanNews