Lublin 17. júna (TK KBS) V dňoch 14. a 15. júna 2024 sa na Katolíckej Univerzite Jána Pavla II. v Lubline (Poľsko) konalo medzinárodné katecheticko-sociologické sympózium na tému Náboženská výchova mládeže – výzvy a perspektívy. Podujatie sa konalo v rámci programu poľského Ministerstva vzdelávania a vedy pod názvom „Veda pre spoločnosť“. Po privítaní a úvodných pozdravoch odzneli podnetné prednášky odborníkov na katechetiku a sociológiu náboženstva zo šiestich krajín starého kontinentu (Poľsko, Slovensko, Nemecko, Ukrajina, Chorvátsko, Bosna a Hercegovina).
Prvou pomyselnou bázou sympózia bolo vystúpenie prof. Elżbiety Rydz a dr. Moniky Dacka s prednáškou „Psychologické portréty súčasnej mládeže“. Vo svojom príspevku predstavili hlavné črty, silné a slabé stránky, ako aj možnosti a ohrozenia dvoch najmladších generácií: generácie Z (narodení v rokoch 1995 – 2010) a generácia Alfa (narodení po roku 2010). Druhou pomyselnou bázou sympózia bol diskusný panel na tému „(R)Evolučné zmeny religiozity poľskej mládeže“, v rámci ktorého diskutovali známi poľskí sociológovia náboženstva prof. Janusz Mariański, prof. Mirosława Grabowska a dr. Tomasz Adamczyk. Z diskusie vyplynulo, že najmä v poslednej dekáde sa pomerne výrazne oslabila religiozita poľskej mládeže, ktorá čoraz menej akceptuje cirkevné učenie, čoraz zriedkavejšie navštevuje bohoslužby i hodiny náboženskej výchovy. Tento fakt sa v značnej miere spája s oslabením pozitívneho vplyvu sv. Jána Pavla II., ako aj s celkovou klímou v spoločnosti. Po svätej omši, ktorú celebroval lublinský pomocný biskup Mons. Adam Bab, nasledovala medzinárodná časť sympózia. Prednášajúci z rôznych európskych národov a univerzít hovorili o reáliách, výzvach a perspektívach náboženskej výchovy vo svojich krajinách.
Slovensko a konkrétne Univerzitu Konštantína Filozofa v Nitre (UKF) na tomto podujatí zastupoval doc. Ondrej Štefaňak z Katedry filozofie a politológie, ktorý rozprával na tému religiozity a náboženskej výchovy na Slovensku. Vo svojom vystúpení zdôraznil, že počas posledných troch dekád sa religiozita obyvateľov Slovenska o niečo oslabila – prakticky vo všetkých jej základných rozmeroch. S tým súvisia aj premeny v rámci školského vyučovania náboženstva, ktoré v súčasnosti navštevujú približne dve tretiny detí a mládeže – v závislosti od regiónu a veľkosti sídla. Poukázal taktiež na skutočnosť, že skúsenosti s realizáciou a efektami školskej katechézy sú rôzne. Veľa závisí od žiakov i osobnosti katechétu, ktorým býva spravidla kňaz, rehoľná sestra alebo laickí učitelia náboženstva. Neraz sa pritom stáva, že laickí učitelia náboženstva dosahujú lepšie výsledky – nakoľko po pedagogickej stránke sú na túto úlohu lepšie pripravení, spravidla vyučujú ešte jeden alebo dva ďalšie vyučovacie predmety a je to ich „hlavné zamestnanie“.