Krakov 17. júna (VaticanNews) Prefekt Dikastéria pre kauzy svätých, kardinál Marcello Semeraro, v sobotu 15. júna predsedal blahorečeniu umučeného diecézneho kňaza, ktorého vo veku 42 rokov zabil komunistický režim. „Šírenie Kristovej lásky bolo pre neho jediným účinným protijedom proti ateizmu, materializmu a všetkým svetonázorom, ktoré ohrozujú ľudskú dôstojnosť,“ uviedol.
„Znamenie Božej útechy v čase, ktorý je stále zranený násilím a vojnou v mnohých častiach sveta, a dokonca aj neďaleko odtiaľto.“ Takto definoval kardinál Semeraro blahorečenie otca Michala Rapacza, ktorému v mene pápeža Františka predsedal v Krakove. Tento diecézny kňaz bol umučený z nenávisti k viere počas komunistického režimu 12. mája 1946 v Płokach, kde bol farárom. Skupina ozbrojených mužov v noci vtrhla na faru, uniesla ho a zabila v neďalekom lese. Mal len 42 rokov.
Posolstvo nádeje pre celý svet
Rámcom beatifikačného obradu bola svätyňa v Łagiewnikoch, zasvätená Božiemu milosrdenstvu: sakrálna stavba moderného elipsovitého tvaru, ktorú 17. augusta 2002 posvätil svätý Ján Pavol II. a v ktorej sú uložené relikvie svätej Faustíny Kowalskej, apoštolky tejto úcty, ktorej propagátorom bol aj pápež Wojtyła. V teplý deň sa v kostole i pred ním zhromaždilo množstvo veriacich. Početné bolo aj duchovenstvo z krakovskej arcidiecézy a ďalších poľských diecéz. Kardinál Semeraro povedal, že odtiaľto vyžarovalo posolstvo „nádeje a útechy nad celým poľským národom a celým svetom.“
Mierotvorca
Kardinál Semeraro sa zamyslel nad významom Eucharistie ako „sviatosti milosrdenstva“ a v nadväznosti na pápeža Františka pripomenul, že „nie je odmenou pre dobrých, ale posilou pre slabých, pre hriešnikov. Je to odpustenie, je to viatikum, ktoré nám pomáha ísť, putovať.“ V tejto perspektíve, pokračoval, „živení eucharistickým chlebom môžeme aj my povedať svoje áno, ktoré je záväzkom robiť a žiť radikálne, odvážne, dokonca nepohodlné rozhodnutia. Je to prikývnutie na iný spôsob, ako odpovedať na zlo dobrom, ako sa stať tvorcami pokoja, ako prijať ideály tej vysokej miery kresťanského života, ktorú nám svätí svojím svedectvom dávajú nahliadnuť“ a ako sa „s veľkorysosťou dať do služby chudobným, marginalizovaným, najmenším a bezbranným.“
Eucharistia, protilátka proti ateizmu a materializmu
Vzor, ktorý treba nasledovať, dodal prefekt Dikastéria pre kauzy svätých, je P. Rapacz, pre ktorého „Eucharistia bola základom jeho života ako Božieho človeka.“ „Šírenie Kristovej lásky prítomnej v konsekrovanom chlebe,“ povedal kardinál, „bolo pre neho jediným účinným prostriedkom proti ateizmu, materializmu a všetkým tým svetonázorom, ktoré ohrozujú ľudskú dôstojnosť.“ A práve „z Ježišovho daru na oltári“ čerpal tento farár „najväčšiu lásku, lásku, ktorá nezostáva paralyzovaná tvárou v tvár nenávisti, násiliu a všetkému, čo vyvoláva strach.“ Ako pastier duší zakorenený v láske, pripomína Semeraro, si otec Michael zachoval pevné predsavzatie: „Som pripravený položiť svoj život za svoje ovce.“
Vzor pre mladých ľudí
V tomto zmysle taliansky kardinál vyzval mladých ľudí, aby sa na umučeného kňaza pozerali ako na „povzbudenie, aby z celého srdca prijali Ježišovo evanjelium,“ pretože otec Rapacz „dozrel vo svojom živote k najväčšej múdrosti: Vedel, ako rozoznať, komu má darovať celé svoje ja,“ pretože vedel, že „veľkoryso odpovedať na kresťanské povolanie znamená vždy odpovedať na povolanie k svätosti, ktoré Boh adresuje každému mužovi a každej žene.“
Trvalá potreba spirituality
Prefekt vatikánskeho dikastéria potom pripomenul „neustálu potrebu duchovnosti,“ ktorá oživovala nového blahoslaveného a ktorá ho podnecovala k tomu, aby každý večer vstupoval do kostola a v úkone prostrácie sa skláňal pred svätostánkom, aby sa prihováral „za rodiny a ľudí svojho spoločenstva.“ Takto, dodáva Semeraro, Michał Rapacz „učí, že Eucharistia je nielen zdrojom dobra, ale aj jeho naplnením, pretože v nej nachádza útočisko nepokoj človeka, jeho hľadanie, každá jeho potreba. Adorovať Eucharistiu znamená tiež odovzdať späť Ježišovi Kristovi seba samého a všetko, čo potrebuje, aby zakúsilo jej oslobodzujúcu a premieňajúcu moc.“
Verné a veľkorysé svedectvo evanjelia
Rovnako, zdôraznil kardinál Semeraro, poľský kňaz predstavuje výzvu pre všetkých kňazov, aby „verili v silu Eucharistie, ktorá jediná umožňuje každému z nás stať sa tak ako on verným a veľkodušným svedkom evanjelia, a to až po položenie vlastného života.“ „Ľud, naše spoločenstvo, celá Cirkev potrebuje naše áno, našu ochotu nechať svoj život prispôsobiť tajomstvu, ktoré slávime na oltári,“ povedal ďalej prefekt Dikastéria pre Eucharistiu.
Pevný vo viere
Pri pohľade na nadchádzajúce jubileum, ktorého ústredným mottom je Pútnici nádeje, ho prefekt vatikánskeho dikastéria napokon definoval ako „skúsenosť pravej nádeje, skúsenosť veľkú ako celý svet,“ o ktorej najpresvedčivejšie svedectvo vydávajú mučeníci, ktorí „pevní vo viere v zmŕtvychvstalého Krista sa dokázali zriecť samotného života tu na zemi, aby nezradili svojho Pána.“ (Spes non confundit, 20).
Relikviár
Počas slávnosti, na ktorej sa zúčastnili aj dvaja príbuzní otca Michala, bol podľa tlačovej správy krakovskej arcidiecézy k oltáru prinesený relikviár v tvare kríža prepleteného olivovými ratolesťami, ktorý obsahoval niektoré z relikvií nového blahoslaveného nájdené počas exhumácie jeho pozostatkov v apríli tohto roku.
Z rozhodnutia krakovského metropolitu, arcibiskupa Mareka Jędraszewského, však budú zvyšné exhumované pozostatky otca Rapacza spočívať na bočnom oltári farského kostola v Płocku, ktorý bude hlavným miestom uctievania nového blahoslaveného.
Isabella Piro – Vatikán