Rím 4. júna (TK KBS) Utorkový program slovenských biskupov v rámci návštevy Ad limina apostolorum ukončila návšteva Slovenského historického ústavu (SHÚR) v Ríme. Biskupov privítal riaditeľ SHÚ v Ríme Daniel Černý. Nechýbal veľvyslanec Slovenskej republiky pri Svätej stolici a Zvrchovanom ráde Maltézskych rytierov Marek Lisánsky, zástupcovia Štátneho sekretariátu, krajania pôsobia v štrultúrách Rímskej kúrie a ďalší hostia.
Foto: Peter Zimen
Čo je Slovenský historický ústav v Ríme?
Hoci Slovenský historický ústav v Ríme vznikol iba v roku 2014, dejiny slovenských výskumov vo Vatikáne a v Ríme sú oveľa staršieho dáta. Prvým známym slovenským vedcom, ktorý dlhodobo bádal vo Vatikánskom tajnom archíve, bol historik reformácie Ján Kvačala, riadny profesor na teologickej fakulte univerzity v Jurjeve vo vtedajšom Rusku (dnes Tartu v Estónsku), ktorý v druhej polovici deväťdesiatych rokov 19. storočia uskutočnil viacero výskumných pobytov v Ríme.
V roku 1923, päť rokov po vzniku Česko-Slovenska, bol v Ríme zriadený Československý ústav historický. Po celé obdobie jeho existencie však v jeho vedeckej rade nebol ani jeden slovenský vedec a medzi jeho štipendistami iba dvaja Slováci: Alexander Húščava, budúci nestor slovenskej archivistiky, a Ľudovít Knappek, neskôr profesor dejín a teórie práva.
Po prevzatí moci komunistami 1947/1948 zanikla pre slovenských vedcov možnosť slobodného historického výskumu a pobytov v západnom zahraničí. Bádať vo vatikánskych a rímskych archívoch a knižniciach mohli iba slovenskí vedci žijúci v zahraničí. Najčastejším a najplodnejším návštevníkom vatikánskych archívov bol v tomto čase profesor Pápežskej Gregoriánskej univerzity a člen Slovenského ústavu v Ríme, vedeckej inštitúcie združujúcej slovenských vedcov žijúcich v zahraničí, P. Michal Lacko SJ.
Po páde komunistického režimu vyvinuli slovenskí historici veľké úsilie, aby dosiahli založenie vlastného slovenského historického ústavu na rímskej pôde. V júni 1991 bola ustanovená Pracovná skupina pre systematický výskum Vatikánskeho tajného archívu a Vatikánskej apoštolskej knižnice a v novembri 1991 formálne inaugurovaný prvý Slovenský historický ústav v Ríme.
V nasledujúcich rokoch vyslal ústav na výskumy do vatikánskych a rímskych archívov niekoľko desiatok historikov a archivárov, prevažne medievistov a historikov raného novoveku, ktorí publikovali výsledky svojich výskumov v slovenských vedeckých časopisoch, najmä v Slovenskej archivistike. Nejasná právna konštrukcia ústavu a nedostatok finančných prostriedkov viedli k tomu, že v polovici deväťdesiatych rokov musel prakticky zastaviť svoju činnosť a v roku 1998 bol uznesením vlády zrušený.
Prelomom v dejinách slovenských historických výskumov v Ríme sa stal zákon č. 116/2013 Z. z., ktorým bol zriadený Slovenský historický ústav v Ríme ako samostatná a nezávislá rozpočtová organizácia štátu, napojená iba finančnými tokmi na rozpočet Ministerstva školstva Slovenskej republiky. Ústav začal reálne existovať v marci 2014, keď sa jeho vedenia ujala prvá riaditeľka, zvolená vedeckou radou ústavu na jej ustanovujúcom zasadnutí 17. februára 2014.
Hlavnými úlohami ústavu je umožniť slovenským bádateľom historický výskum v najširšom zmysle slova v talianskych a vatikánskych archívoch, knižniciach a galériách a prezentovať výsledky tohto výskumu medzinárodnej aj národnej vedeckej komunite. S týmto cieľom prevzal ústav do svojej gescie vedecké periodikum bývalého Slovenského ústavu v Ríme Slovak Studies, vychádzajúce od roku 1961, pod názvom Bollettino dell’Istituto Storico Slovacco di Roma vydáva spravodaj o svojej činnosti, organizuje vedecké podujatia a plánuje založiť vlastnú edičnú sériu monografií a zborníkov.
V súčasnosti sa nachádza v priestoroch bytu na Via della Conciliazzione 44 vo Vatikáne, v ktorom takmer 25 rokov pôsobil kardinál Jozef Tomko, emeritný prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov. Otvorili ich v októbri 2023. V súčasnosti ho vedie Daniel Černý. Patrí tak medzi vyše tridsať historických ústavov rôznych krajín.
Viac informácii o návšteve je možné nájsť v dossieri TK KBS.