Poľsko 21. mája (E-kai) Poľskí katolíci by mali prestať hľadieť na toho veľkého človeka smerom vzad a začať pozerať jeho očami do budúcnosti. Treba zobrať vážne výzvu Jána Pavla II. k novej evanjelizácii, v ktorej vníma každý sám seba ako učeníka-misionára, povedal v Poľsku George Weigel. Americký teológ a spisovateľ, autor životopisu o živote a pontifikáte Jána Pavla II., sa zúčastnil na stretnutí zorganizovanom na Sekretariáte Konferencie biskupov Poľska vo Varšave.
Georga Weigela, autora bestsellerov o živote a pontifikáte sv. Jána Pavla II., pozvalo do Poľska dominikánske Vydavateľstvo W drodze (Na ceste). Do 17. mája je naplánovaný cyklus autorských stretnutí, početné diskusie a rozhovory, ale tiež hosťovi udelia Rád za zásluhy Poľskej republiky. Spoluorganizátorom debaty vo Varšave a autorského stretnutia v Krakove je Inštitút Tertio Millennio.
Pred hosťom z Ameriky vystúpil o. Tomasz Grabowski OP, dominikán a riaditeľ Vydavateľstva W drodze. Pripomenul, že George Weigel je poľským čitateľom známy najmä prostredníctvom dvoch kníh – Svedok nádeje – životopis Jána Pavla II. a Koniec a začiatok. Obidve publikácie, vydané v Poľsku v rokoch 1999 a 2012, sa dočkali aj ďalších, rozšírených vydaní.
O. Grabowski zdôraznil, že dominikánske vydavateľstvo nepočíta so zopakovaním úspechu prvých vydaní týchto kníh, ktorých sa na svete predalo približne 250 000 kusov a Svedok nádeje bol preložený do mnohých jazykov. Cieľ nových vydaní je skôr misijný ako komerčný.
„Som presvedčený, že životopis Jána Pavla II. by mal byť vždy dostupný, pretože to, ako sa dnes jeho osoba vníma – a máme s tým veľký problém – záleží nielen od toho, či máme prístup k faktom z jeho života, ktoré sú v týchto publikáciách predstavené veľmi dôveryhodne, ale takisto – alebo predovšetkým – od toho, ako môžeme tohto človeka spoznať vnútorne. Ide o to, aby sme mali prístup k zdroju, ktorý nám umožňuje priblížiť sa k osobe Jána Pavla II,“ vysvetlil riaditeľ Vydavateľstva W drodze.
Zdôraznil, že stále sa máme čo naučiť o pontifikáte Jána Pavla II., jeho spiritualite a chápaní úlohy cirkvi vo svete. Dnes je prijímanie myšlienok poľského pápeža zložité: na jednej strane vzniklo veľa ulíc a pamätníkov, pamätáme si výroky z jeho prejavov a niektoré osoby majú aj osobné, dojemné spomienky z pápežských ciest. „Nestačí to však na to, aby sa jeho myšlienkami „nakazilo“ mladšie pokolenie. Dnešní tridsiatnici či štyridsiatnici si Jána Pavla II. pamätajú ako chorého deduška, pre väčšinu mladých ide o historickú postavu. Historické postavy vo všeobecnosti ich veľmi nezaujímajú, nezaujíma ich teda ani Ján Pavol II.,“ konštatuje dominikán.
Vyjadril však presvedčenie, že v jeho pontifikáte je stále čo objavovať a treba zachádzať na hlbinu. Uviedol, že túto úlohu výborne plnia americkí autori, ktorí učenie Jána Pavla II. vysvetľujú bežným jazykom, dostupnejším obyčajným americkým čitateľom. Ide o to, aby boli pápežove myšlienky a odporúčania preložené do zrozumiteľného jazyka, ktorí ľahšie prijmú aj moderní mladí ľudia. V Poľsku sa však popri nostalgickom obraze o pápežovi musíme vysporiadať aj s jeho kritikou, ktorej cieľom je diskreditácia jeho osoby a učenia. Iba poznanie pontifikátu Jána Pavla II. a jeho osoby nám pomôže dôveryhodne odpovedať na obvinenia a rozumne sa zúčastňovať podobných diskusií.
Stretnutie viedol Tomasz Królak, zástupca riaditeľa Katolíckej informačnej agentúry, ktorý zdôraznil, že americký spisovateľ nie je oficiálnym životopiscom Jána Pavla II., avšak jeho publikácie komplexne ukazujú život a pontifikát poľského pápeža na pozadí dejín Poľska, Európy i sveta. Predstavujú osobitý „opis života človeka 20. a 21. storočia, jeho duchovných zážitkov i jeho prežívania kresťanstva.“ „Toto je veľká zásluha Georga Weigela, ktorý svojho hrdinu ukazuje na pozadí politických, kultúrnych, spoločenských a hospodárskych udalostí. Zdá sa mi tiež, že sám autor je formovaný písaním o Jánovi Pavlovi II.,“ dodal Królak.
George Weigel si krátko spomenul na začiatky písania životopisu Svedok nádeje a na rozhovor s jedným poľským historikom z čias prvého vydania knihy, v ktorom položil otázku, či nie je zvláštne, že biografiu poľského pápeža píše americký spisovateľ. V odpovedi počul, že nie, pretože Poliaci majú silný emocionálny vzťah s Jánom Pavlom II. a s tým, čo vykonal.
„Tá doba sa už skončila. Nadišiel čas, aby poľskí katolíci prestali hľadieť smerom vzad na tohto veľkého človeka a začali jeho očami pozerať do budúcnosti. Treba zobrať vážne výzvu Jána Pavla II. k novej evanjelizácii, v ktorej vníma každý sám seba ako učeníka-misionára, a pôsobiť takto vo svojej oblasti,“ vysvetlil Weigel.
„Ján Pavol II. nám ukázal, ako hľadieť do budúcnosti, aby sme si naplnili svoje duchovné, kultúrne i spoločenské potreby v 21. storočí,“ povedal Weigel v odpovedi na otázku, ako ho zmenilo písanie o Jánovi Pavlovi II. Priznal sa tiež, že má to šťastie, že už veľmi skoro dostal dar viery a nikdy sa neocitol v kríze, za čo je veľmi vďačný.
„Moje kontakty so sv. Jánom Pavlom II. mi predovšetkým umožnili prehĺbiť moju vieru a pochopiť, ako by mali naše životné rozhodnutia vyplývať z každodennej modlitby a odzrkadľovať náš vzťah s Ježišom Kristom. Všetko to, čo Ján Pavol II. robil vo svojom učení, bolo výsledkom jeho každodenných rozhovorov s Bohom. Ukázal svetu i mne, že všetky aspekty nášho života – naša spiritualita, život na verejnosti i v súkromí – sú navzájom spojené jednou niťou. Tak má vyzerať život kresťana a taký život sprítomňoval Ján Pavol II. ako radikálny učeník Ježiša Krista,“ povedal.
Na otázku, či je v živote poľského pápeža nejaké tajomstvo či záhada odpovedal, že podľa neho sa takéto prekvapenia neobjavia, keď budú archívy pontifikátu sprístupnené o 50 či 60 rokov. „Možno sa prehĺbia naše poznatky o konaní Jána Pavla II. v Cirkvi i vo svete, ale nemyslím si, že by nás malo niečo prekvapiť. Z teologického hľadiska zostane tajomstvo význam jeho duchovného života. Karol Wojtyła bol skutočným mystikom, najhlbšia úroveň jeho komunikácie s Bohom sa nedá vysvetliť slovami,“ dodal americký teológ.
Hosť z Ameriky tiež dostal otázku na široký kontext duchovnej situácie dnešnej Európy. Pripomenul, že základy západnej civilizácie boli položené na tradícii Jeruzalema, Atén a Ríma. Tieto fundamenty sa však začali v ostatných 200 rokoch drobiť vplyvom absencie viery v Boha a vrcholom tohto smerovania je postmodernistické presvedčenie o relativity toho, čo je pravda a kde sa nachádza. Stretávame sa teda s tým, čo Jozef Ratzinger nazval diktatúrou relativizmu.
Nádej na východisko z toho chaosu vidí George Weigel v návrate k viere v Boha. Umožní to znovuzískať vieru v rozum, čo povedie k znovuzískanie viery v demokraciu, ktorej krízu dnes prežívame. Jedinou dlhodobou odpoveďou na túto krízu je, zdá sa, nová evanjelizácia. Nádej podľa neho spočíva v tom, čo vidíme na Svetových dňoch mládeže, na ktoré prichádzajú mladí, ktorí „možno nedostali dobrú katechézu, ale hľadajú domov, ktorý nebude tmavý ani studený, hľadajú pravdu a biblickú vieru.“
„V Amerike vidím tieto znaky nádeje aj medzi mladými kňazmi, ktorí sa rozhodli ísť cestou kňazstva po škandáloch so sexuálnym zneužívaním a vedia, že ich služba nebude ľahká,“ povedal Weigel a priznal, že vzorom pre týchto kňazov je stále Ján Pavol II. „Chcú dnes laikom dávať nástroje na to, aby šli a obracali svet,“ dodal.
Na otázku, či bude učenie Jána Pavla II. aktuálne aj o 50 rokov, odpovedal americký teológ presvedčením, že bude aktuálne aj po niekoľkých storočiach. Podľa neho sú pre dnešný svet najdôležitejšie tie časti, ktoré sa vzťahujú na teológiu tela, zvlášť vo svetle pokračujúcej relativizácie sexuálneho života. V dobe „licencií na potrat“, manželstva chápaného ako ľubovoľná konfigurácia spolužitia dospelých a hnutia transgender je najlepšou odpoveďou teológia tela, pretože hovorí o vzájomnej komplementarite žien a mužov. Teológia tela je zdroj, vďaka ktorému môžeme zanalyzovať všetky aspekty dekadentnej ideológie, ktorá je nám vtláčaná, a povedať jej nie, najprv však musíme povedať áno teológii tela, doplnil.
Weigel vyjadril presvedčenie, že živá Cirkev je Cirkev, ktorá sa nebojí úlohy novej evanjelizácie. Ak to poľská Cirkev nepochopí, možno nepôjde cestou Írska či kanadského Quebecu, ale skôr cestou dnešného Talianska, kde je katolicizmus viditeľný na povrchu, chýba mu však vnútorná energia. Podčiarkol, že nová evanjelizácia nebude fungovať tam, kde je Cirkev spojená s konkrétnymi politickými stranami, pretože vtedy sa evanjelium stane náboženskou agendou politickej strany, čo by mohlo znamenať koniec novej evanjelizácie. Ján Pavol II. kritizoval takéto spojenie v prípade Cirkvi v Južnej Amerike a teológie oslobodenia.
Neznamená to však, že Cirkev sa nemá zúčastňovať na verejnom živote. Nesmie to ale robiť ako politické strany. Cirkev sa má ozvať vtedy, keď sa hovorí o základných ľudských právach, ľudskej dôstojnosti, o spoločnosti. Tak konali napríklad americkí biskupi, keď podporili hnutie pro-life a argumentovali o práve na život ako o základnom ľudskom práve nie na základe teológie, ale na biologickom základe. „Netreba pritom veriť v sedem sviatostí, dogmu o Nepoškvrnenom počatí, či v to, že v Bohu sú tri Osoby. To dovolilo odvrátiť negatívny trend a lepšie chrániť život v Amerike v každej jeho fáze. Z takéhoto prístupu môžu čerpať aj iné miestne Cirkvi,“ vysvetlil George Weigel.
Zdroj: E-kai
Preložil: Marián Hamada