Vatikán 20. mája (VaticanNews) V knižnom rozhovore s Vittoriom Messorim Správa o viere Jozef Ratzinger, neskorší pápež Benedikt XVI., hovoril o kritériách posudzovania údajných nadprirodzených javov. Tie isté boli teraz rozpracované v novom dokumente Dikastéria pre náuku viery.
„Oddeľte aspekt skutočnej alebo predpokladanej ‚nadprirodzenosti‘ zjavenia od aspektu jeho duchovných plodov.“ Tieto slová použil kardinál Jozef Ratzinger, vtedajší prefekt Kongregácie pre náuku viery, v odpovedi na otázku novinára a spisovateľa Vittoria Messoriho. Tento dialóg je opísaný v bestselleri Správa o viere (1985).
Kardinál Ratzinger predovšetkým uviedol: „Žiadne zjavenie nie je pre vieru nevyhnutné, Zjavenie sa skončilo Ježišom Kristom. On sám je Zjavenie. Ale určite nemôžeme zabrániť Bohu, aby prehovoril k našej dobe prostredníctvom jednoduchých ľudí a tiež prostredníctvom mimoriadnych znamení, ktoré odsudzujú nedostatočnosť kultúr, ktoré nás ovládajú, maskované racionalizmom a pozitivizmom. Zjavenia, ktoré Cirkev oficiálne schválila,... majú svoje presné miesto vo vývoji života Cirkvi. Okrem iného ukazujú, že Božie zjavenie – hoci je jedinečné, ukončené a teda neprekonateľné – nie je mŕtve, je živé, vitálne. Okrem toho, jedným zo znamení našej doby je, že vo svete sa množia správy ‚o mariánskych zjaveniach‘...“
A potom pokračoval: „Jedným z našich kritérií je oddeliť aspekt skutočnej alebo údajnej ‚nadprirodzenosti‘ zjavenia od aspektu jeho duchovných plodov. Púte raného kresťanstva smerovali na miesta, pri ktorých by náš kritický duch moderného človeka bol niekedy zmätený, pokiaľ ide o ‚vedeckú pravdu‘ tradície, ktorá sa k nim viaže. To však nič neuberá na skutočnosti, že tieto púte boli plodné, prospešné, dôležité pre život kresťanov. Problémom nie je ani tak moderná hyperkritickosť (ktorá potom končí okrem iného aj v podobe novej vierolomnosti), ale problém hodnotenia životaschopnosti a ortodoxnosti náboženského života, ktorý sa rozvíja okolo týchto miest.“
Preklad Martin Jarábek