Vatikán 13. mája (VaticanNews) Dnešný svet potrebuje nádej, a preto je úlohou nás kresťanov svedčiť o nej, hovorí arcibiskup Rino Fischella, ktorý je vo Vatikáne zodpovedný za prípravu Svätého roka 2025. V komentári k bule, ktorou pápež oficiálne vyhlásil jubileum, vysvetľuje, prečo v nej František kladie taký veľký dôraz na ohlasovanie nádeje.
„Svet je ponorený do násilia a vojny,“ upozorňuje arcibiskup Fisichella v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas. „Koľkokrát už pápež hovoril o tretej svetovej vojne po kúskoch? A ako často sme my sami zažili zlo v našom každodennom živote? Svedectvo kresťanskej nádeje je nevyhnutnosťou. Cirkev stále hovorí o viere a láske, ale na nádej sa zabúda. Jubilejný rok sa pre ňu stáva príležitosťou, spôsobom, ako postaviť do centra pozornosti Kristovo zmŕtvychvstanie. Nesmieme zabúdať, že život Cirkvi spočíva v ohlasovaní Krista, ktorý zomrel a vstal z mŕtvych.“
Arcibiskup Fischella zdôraznil, že v centre Svätého roka je skúsenosť odpustenia. V tomto prípade nejde o nádej. Sme si istí, že Boh nám odpúšťa, môžeme sa takpovediac dotknúť jeho milosrdenstva. Ďalším dôležitým aspektom Jubilea je púť. Odhaduje sa, že pri tejto príležitosti príde do Ríma 32 miliónov pútnikov, z toho 100 000 pešo. Proprefekt Dikastéria pre evanjelizáciu predpokladá, že jubileum sa ukáže aj ako veľká ekumenická výzva. V tom istom roku si totiž pripomíname 1700. výročie Nicejského koncilu a všetci kresťania budú sláviť Veľkú noc v ten istý deň.
„Všetci veriaci si budú môcť pripomenúť, ako vyzerala nerozdelená Cirkev,“ hovorí arcibiskup Fisichella. „Aj keď sa vyskytli spory, boje a konfrontácie, Nicejský koncil je svedectvom jednoty. Bol zvolaný s ohľadom na jednotu Cirkvi. Musíme si uvedomiť, že je stále veľmi konkrétnym znamením a svedectvom tejto jednoty. Je pozoruhodné, že vo vyznaní viery spísanom v Nicei sa po prvýkrát nehovorí ,verím‘, ako bolo dovtedy zvykom, ale ,veríme‘. Nicejské vyznanie viery je v množnom čísle a vyjadruje cirkevné ,my‘. Myslím si, že Jubileum umožní všetkým kresťanom vynaložiť nové úsilie na návrat k tejto jednote a uvedomiť si, že sme cirkevné ,my‘.“