Dechtice 30. apríla (TK KBS) Vo farnosti Dechtice sa cez víkend konala spomienka na obete násilnej likvidácie mužských a ženských rehoľných rádov v roku 1950 – Akcia Kláštory (muži) a Akcia Rehoľníčky. Stretnutie sa začalo svätou omšou za obete komunistického režimu v kostole sv. Kataríny Alexandrijskej v Dechticiach. Po svätej omši veriaci položili veniec obetiam komunizmu pri pamätníku pred kostolom.
Program pokračoval v Kultúrnom dome, kde si prítomní farníci vypočuli životné príbehy kňazov, rehoľníkov, rehoľných študentov – klerikov a rehoľných sestier z Dechtíc, trpiteľov za vieru, ktorí boli prenasledovaní vtedajším komunistickým režimom.
Medzi členov mužských reholí patrili saleziánsky klerik – študent v malom seminári v Šaštíne, odvezený do Podolínca, a potom na Priehradu Mládeže – Ján Milan Dubovský; ďalej saleziánsky klerik študent v malom seminári v Hodoch pri Galante, odvezený do Podolínca, potom na Priehradu Mládeže a následne povolaný do PTP a po nepodarenom úteku do zahraničia v poslednej výprave Titusa Zemana odsúdený na 14 a pol roka – Anton Semeš; klerik študent jezuita – odvezený do Podolínca, potom na Priehradu Mládeže a následne povolaný do PTP, dlhodobo prenasledovaný a mučený ŠTB – Jozef Šimončič; dominikánsky klerik študent v malom seminári, ktorému sa podarilo utiecť pred deportáciou z kláštora v Trenčíne – Emil Manca a rehoľný kňaz z Dechtíc, verbista, ktorý bol vychovávateľom v sirotinci v Čechách a po zrušení kláštorov sa vrátil domov a pracoval vo výrobe – P. Karol Benovic, SVD.
Kňazi pôsobiaci v Dechticiach
Ján Malženický, SDB dechtický farár iba 2 hodiny – okamžite odvolaný po prijatí v Dechticiach), Izidor Štefík, SJ (dechtický farár – dlhodobo nevyhovujúci pre cirkevných tajomníkov), Michal Mikuška, OCD (dechtický farár – po „Barbarskej noci“ musel opustiť seminár. V r. 1958 ho Štátna bezpečnosť zaistila pre vykonávanie tajného štúdia teológie. Trest si odpykával ako baník v Jáchymovských baniach do 18. septembra 1959)
Zoznam rehoľných sestier pochádzajúcich z Dechtíc, ktoré boli zasiahnuté „Akciou R“.
Katarína Hetešová – rehoľné meno Febrónia, Kongregácia Dcér sv. Františka
Terézia Mancovičová – rehoľné meno Ladislava, Kongregácia Dcér sv. Františka
Provinciálna predstavená pre celé Slovensko. Po roku 1950 bola odsúdená na 14 mesiacov, pokutu vo výške 10-tisíc Kčs, prepadnutie majetku a na tri roky stratila občianske práva. Vinná z poburovania proti republike – za rozširovanie a čítanie listu od biskupa Jozefa Čárskeho. Trest si odpykala vo väznici v Rimavskej Sobote. Starobu dožila v Slovenskej Ľupči.
Hlavatovičová Rozália – rehoľné meno Sigfrieda, Kongregácia Dcér sv. Františka
Vyvezená po roku 1950 do Slovenskej Ľupče.
Mária Pullmanová – rehoľné meno Speciosa, Kongregácia Dcér sv. Františka
Vyvezená po roku 1950 do Slovenskej Ľupče.
Jolana Pullmanová – rehoľné meno Klaudia, Kongregácia Dcér sv. Františka
V roku 1950 vyvezená do Jasova a odtiaľ do Slovenskej Ľupče.
Štefánia Pullmanová – rehoľné meno Ancilla, Kongregácia Dcér sv. Františka
V roku 1950 vyvezená do Jasova a odtiaľ do Slovenskej Ľupče.
Anna Kostolanská – rehoľné meno Astéria, Kongregácia Dcér sv. Františka
V roku 1950 vyvezená do Jasova a odtiaľ do Slovenskej Ľupče.
Hetešová Margita – rehoľné meno Aquilla, Kongregácia Dcér sv. Františka
V roku 1950 v sústredená v Slovenskej Ľupči.
Chrvalová Františka – rehoľné meno Emerita, Kongregácia Dcér sv. Františka
Bola predstavenou v Seredi. V roku 1950 vyvezená do Jasova a odtiaľ do Slovenskej Ľupče.
Tomášková Želmíra – rehoľné meno Adoráta, Kongregácia Dcér sv. Františka
V roku 1950 vyvezená do Bílej Vody v Čechách.
Odsúdená na rok odňatia slobody a pokutu vo výške 10-tisíc Kčs, prepadnutie majetku a na tri roky stratila občianske práva. Vinná z poburovania proti republike – za rozširovanie a čítanie listu od biskupa Jozefa Čárskeho. Trest si odpykala vo väznici v Rimavskej Sobote. Sestra Adorata počas výkonu trestu pracovala vo vlnárskych závodoch. Už pred nástupom sa liečila na tuberkulózu a za mrežami sa jej stav zhoršil.
Spolu s Adoratou bolo obvinených ďalších šesť sestier – medzi nimi i Terézia Ladislava Mancovičová z Dechtíc a Mária Fidelisa Horvatovičová z Dolného Dubového.
Gáliková Anna – rehoľné meno Don Bosca, Rehoľa sv. Alžbety (OSE) alžbetínka
Vyvezená v r. 1950 z kláštora v Bratislave.
Zdroj: Farnosť Dechtice