Bratislava 20. apríla (TK KBS) Aký by mal byť vzťah medzi kresťanstvom a psychológiou? Je pravda, že sa navzájom potrebujú a dopĺňajú, alebo je za týmto tvrdením len umelá snaha nájsť spoločné prieniky? O týchto a mnohých ďalších témach sa portál nm.sk rozprával s košickým pomocným biskupom a psychológom Mons. Marekom Forgáčom.
- Keď prídu problémy, stále viac veriacich sa obracia na pomoc psychológa. Je to nový fenomén?
Psychológia je veľmi mladá veda, ktorá má približne 150 rokov. Takže je relatívne nová a zároveň potrebná, lebo aj súčasný život sa zmenil. Požiadavky na osobnosť človeka sú oveľa náročnejšie, ako boli kedysi, a určite aj preto máme dnes oveľa viac problémov v oblasti psychického života.
Keď však čítame životopisy svätých, s potrebou psychologickej pomoci sa veľmi nestretávame. Zdá sa, ako keby viera poskytovala naozaj všetky prostriedky na to, aby sa človek mohol dostať aj z ťažkostí, ktoré hraničia napríklad s depresiou.
Treba rozlišovať, o aké ťažkosti ide. Uvediem prirovnanie na fyziologickej rovine. Predstavme si, že sa slabo oblečiem a prechladnem. Prídem večer domov, urobím si tri šálky horúceho čaju s citrónom, v noci sa vypotím a ráno som úplne fit. Ale ak ochoriem tak, že mám štyridsiatky teploty, tak si môžem variť čaj a žmýkať citrón – jednoducho to nepomôže. Tam potrebujeme nejakú odbornú starostlivosť lekára.
A v oblasti psychického života je to podobné. Niekedy tu sú veci menej závažného charakteru, pri ktorých stačí povzbudenie, rozhovor. Ale potom sú aj vážnejšie stavy, napríklad stav depresie, ktoré si vyžadujú odborný prístup. A rovnako ako človeku, ktorý má vysoké teploty, nepomôžeme len podávaním čaju, dokonca mu v konečnom dôsledku aj uškodíme, platí to aj v prípade, keď chceme človeka, ktorý trpí depresiami, len povzbudzovať alebo ostaneme len v rovine, že mu poradíme, aby sa viac modlil. Tu je už potrebný odborný prístup.
- Povzbudzujete kňazov v tom, aby veriacich v prípade, že problém presahuje ich kompetencie, posielali za psychológom?
V podstate je to jedna zo základných vecí, ktoré učím našich budúcich kňazov v rámci pastorálnej psychológie. Jedným z jej hlavných cieľov je, aby sme budúcim kňazom ukázali, kde ich možnosti končia, a zároveň ich zasvätili aj do iných kompetencií. Ale nie preto, aby ich preberali, ale preto, aby vedeli správne poradiť a usmerniť ľudí, ktorí k nim chodia, a aby im vedeli správne komunikovať, kedy je čas vyhľadať odborníka.
- Je pre kresťanov lepšie, aby si zvolili kresťanského psychológa, alebo by mala byť pri výbere smerodajná skôr odborná skúsenosť?
V niektorých situáciách je dobré, že ide o veriaceho človeka, ale nie je to nevyhnutné. Podobne ako keď napríklad človek ochorie alebo si zlomí ruku a potrebuje ísť na operáciu, nie je nevyhnutné, aby ho operoval veriaci lekár. Pokiaľ však ide o oblasti psychiky, ktoré sú prepojené s vierou, neveriaci odborník by nemusel veriacemu človeku dobre rozumieť. V takomto prípade je dobré, aby sa klient dostal do rúk veriaceho psychológa. Takže nevylučujem to, že by aj neveriaci psychológ mohol veľmi dobre pomôcť veriacemu človeku, ale sú situácie, keď je nevyhnutné, aby sa na to pozrel veriaci človek.
PLNÉ ZNENIE rozhovoru je možné nájsť TU.