Turín 3. apríla (VaticanNews) Turínske plátno pochádza z čias Ježiša Nazaretského. K tomuto záveru dospeli talianski vedci z Inštitútu kryštalografie v Bari. Na posúdenie veku ľanových vlákien, z ktorých je tkanina utkaná, použil tím syndológov röntgenové žiarenie. Týmto spôsobom vedci opäť vyvrátili výsledky získané koncom 80. rokov 20. storočia rádiouhlíkovou metódou, ktoré naznačovali, že plátno je stredoveký falzifikát.
V roku 2005 vyšla publikácia Raymonda Rogersa, dlhoročného bádateľa Turínskeho plátna, v ktorej sa opisujú chyby, ku ktorým došlo pri rádiouhlíkovom datovaní. Datovanie pomocou tejto metódy sa ukázalo ako nespoľahlivé, pretože výsledky boli ovplyvnené silnou kontamináciou plátna dymom zo sviečok, ktorý vykazuje vysoký obsah izotopu uhlíka 14C. Rogers tiež priznal, že vzorka odobratá na štúdiu bola fragmentom záplaty pridanej k originálu počas stredovekých opráv, čo si výskumníci predtým nevšimli.
Závery najnovšieho výskumu poskytujú ďalší argument v prospech pravosti relikvií. Tím pod vedením talianskeho vedca Liberata De Caro skúmal plátno od roku 2019. Výskumníci použili metódu rozptylu röntgenového žiarenia. Tá spočíva v analýze prirodzeného procesu starnutia celulózy v ľanovom vlákne, ktorý vyvoláva okolitá teplota a vlhkosť. Aby dospeli k záverom, analyzovali stovky vzoriek pochádzajúcich z obdobia Krista. Výsledky potvrdili, že vlákna, z ktorých sa skladá Turínske plátno, sú staré 2 000 rokov.
Liberato De Caro skúma Turínske plátno už viac ako 30 rokov. Pred tromi rokmi sa mu podarilo vyvinúť novú metódu datovania vzoriek odobratých z tkanín. „Vlákna možno prirovnať k špagetám,“ vysvetlil vedec v rozhovore pre National Catholic Register. „Spočiatku sú všetky rovnako dlhé, ale ak ich vystavíte náhodným otrasom, niektoré z nich sa pretrhnú. Postupom času sa dĺžka špagetových vlákien čoraz viac zmenšuje,“ povedal syndológ.
Podľa neho sa niečo podobné deje aj s polymérnymi reťazcami celulózy, ktoré sa v priebehu storočí postupne lámu, keď sú vystavené pôsobeniu teploty, vlhkosti, svetla a chemických faktorov prostredia, v ktorom sa nachádzajú. „Prirodzené starnutie závisí len od teploty a vlhkosti prostredia. Týmto spôsobom sa nám podarilo vypočítať čas, ktorý uplynul od výroby vlákien,“ vysvetlil Liberato De Caro.
Łukasz Sośniak SJ – Vatikán