Jeruzalem 3. apríla (E-kai) Obavy z kresťanských veľkonočných osláv v Jeruzaleme uprostred vojny sa nenaplnili. Katolíci vo Svätej zemi slávili Veľkú noc o niečo pokojnejšie a v oveľa menšom rozsahu ako v minulých rokoch. Neprišli takmer žiadni zahraniční pútnici, aj keď skupiny pútnikov sa navštíviť Svätú zem odvážili. Na miestach Ježišovej pozemskej púte sa spomienky na jeho ukrižovanie a zmŕtvychvstanie konali dôstojne, bez vonkajších incidentov a s väčšou duchovnou intenzitou.
Vojna v Gaze, vzdialenej necelých 80 kilometrov vzdušnou čiarou, vrhla tieň na bohoslužby, procesie a modlitebné stretnutia jeruzalemských kresťanov. Tí pociťujú dôsledky konfliktu na Blízkom východe, ktorý po teroristickom útoku Hamasu vypukol novým a extrémnym spôsobom. Nové napätie, zvýšená nedôvera v čoraz jedovatejšej atmosfére medzi Židmi a Arabmi, medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi sa dotýkajú najmä kresťanov, pretože ako menšina sa často ocitajú medzi tábormi a frontmi. Mier a zmierenie, láska namiesto pomsty, pretrvávajúca nádej, odpustenie a stretnutie boli témami kázní a výziev medzi Kvetnou a Veľkonočnou nedeľou. Paradoxne, bolestné súčasné okolnosti uľahčili pochopenie „ťažkého veľkonočného tajomstva“ na miestach, kde pôsobil Ježiš, zdôraznil kardinál Pierbattista Pizzaballa. Napokon, súčasná situácia sa veľmi nelíši od tých „veľkonočných“ spred 2000 rokov.
Latinský jeruzalemský patriarcha sa poďakoval pápežovi za solidaritu a podporu. Kresťania musia mať odvahu „vsadiť na mier“ a jasnými gestami postupne obnoviť hlboko zranenú dôveru, upozornil vo veľkonočnej kázni.
Nemecký benediktínsky opát páter Nikodém Schnabel povedal, že kresťania tu lepšie chápu, že utrpenie je súčasťou ľudského života: že nasledovať Krista znamená aj nastúpiť na cestu kríža, ale prostredníctvom Veľkej noci kresťania žijú aj nádej, že utrpenie, bolesť a smrť nikdy nebudú mať posledné slovo.
Oslavy v Jeruzaleme sa sústredili na približne 700 kresťanov v Gaze, ktorí stále žijú priamo postihnutí vojnou. Zaplatili vysokú cenu krvou – 30 z nich zahynulo pri bombových útokoch, dve ženy zastrelili ostreľovači. Latinský patriarcha i františkánsky kustód Svätej zeme páter Francesco Patton adresovali tejto komunite posolstvá povzbudenia a solidarity pri všetkých hlavných cirkevných bohoslužbách.
Veľkonočné oslavy boli v Jeruzaleme výnimočne pokojné. Po tom, čo teroristická organizácia Hamas vyzvala na štrajky a konfrontácie na moslimskej Chrámovej hore počas ramadánu, izraelská polícia a armáda sa vopred snažili potlačiť akékoľvek konfrontácie masovou ochrankou. Cenou za to boli niekedy nepochopiteľné zátarasy a kordóny, ktoré zabránili aj niektorým vysokopostaveným duchovným v prístupe na veľkopiatkovú procesiu.
Avšak počas prvých troch piatkov ramadánu – posledný pripadol na Veľký piatok – bol pri vstupoch na poludňajšie modlitby v mešite Aksa pokoj, hoci v poslednom čase došlo k niekoľkým zatknutiam. Výzva Hamasu sa zatiaľ zjavne nestretla s nijakou odozvou a medzi pozorovateľmi vyvolala špekulácie o jeho vplyve mimo pásma Gazy.
Tentoraz – vzhľadom na nedostatok zahraničných pútnikov – miestni arabskí kresťania vytvárali počas sviatkov obraz kresťanského Jeruzalema výraznejšie ako v predchádzajúcich rokoch. Spolu s náboženskými komunitami zastúpenými v Jeruzaleme dominovali procesii na Kvetnú nedeľu z Olivovej hory do jeruzalemského Starého mesta a krížovej ceste na Veľký piatok. Ukazovali obraz živej, aktívnej Cirkvi.
Napriek tomu Cirkev v Jeruzaleme dúfa, že zahraniční pútnici sa čoskoro vrátia. Veď stále sa zmenšujúce miestne obyvateľstvo vo Svätej zemi naliehavo potrebuje praktickú solidaritu a morálnu podporu zo strany univerzálnej Cirkvi. Na to apeloval aj kardinál Pizzaballa: „Nebojte sa, vráťte sa do Jeruzalema a Svätej zeme! Vaša prítomnosť je vždy prítomnosťou pokoja – a my dnes úprimne potrebujeme pokoj.“