Vatikán 31. marca (VaticanNews) „Ženy, hoci sú na ceste, stále stoja, pretože ich srdce zostalo pri úpätí kríža,“ povedal pápež na začiatku svojej homílie počas veľkonočnej vigílie. Ako pripomenul, ženy so zlomeným srdcom z tragédie Veľkého piatku kráčali znepokojené obavami, kto za odsunie kameň od hrobu. Medzitým našli hrob otvorený – zrazu boli svedkami Božej moci, víťazstva života nad smrťou.
Videozáznam
Zdroj: VaticanNews
Plné znenie homílie pápeža Františka:
Veľkonočná vigília, 30. marec 2024
Ženy idú k hrobu pri brieždení, ale uchovávajú si v sebe nočnú tmu. Hoci sú na ceste, stále stoja na mieste: ich srdce zostalo pri úpätí kríža. Zahmlené slzami Veľkého piatku sú paralyzované smútkom, sú uväznené v pocite, že už je po všetkom, že nad Ježišovým príbehom bol položený kameň. Práve tento kameň je stredobodom ich myšlienok. Pýtajú sa totiž sami seba: „Kto nám odvalí kameň od vchodu do hrobu?“ (Mk 16, 3). Keď však prichádzajú na miesto, prekvapujúca sila Veľkej noci ich šokuje: „Ale keď sa pozreli,“ hovorí text, „videli, že kameň je odvalený, bol totiž veľmi veľký“ (Mk 16, 4).
Zastavme sa, drahí bratia a sestry, pri týchto dvoch momentoch, ktoré nás vedú k neslýchanej veľkonočnej radosti: v prvej chvíli sa ženy s obavami pýtajú, kto odvalí kameň; potom v druhej chvíli, keď pozdvihnú zrak, vidia, že už je odvalený.
V prvom okamihu majú otázku, ktorá dolieha na ich srdce zlomené bolesťou: kto nám odvalí kameň od hrobu? Ten kameň predstavoval koniec Ježišovho príbehu, pochovaný v noci smrti. On, život, ktorý prišiel na svet, bol zabitý. Jemu, ktorý prejavoval milosrdnú lásku Otca, sa nedostalo súcitu. On, ktorý zbavoval hriešnikov bremena odsúdenia, bol odsúdený na kríž. Knieža pokoja, ktorý vyslobodil cudzoložnicu z násilnej zúrivosti kameňov, leží pochovaný za veľkým kameňom. Ten kameň, neprekonateľná prekážka, bol symbolom toho, čo ženy nosili vo svojom srdci, koniec ich nádeje: proti nemu sa všetko rozbilo, s temným tajomstvom tragickej bolesti, ktorá zabránila splneniu ich snov.
Bratia a sestry, toto sa môže stať aj nám. Niekedy máme pocit, že pri vchode do nášho srdca bol ťažko položený náhrobný kameň, ktorý dusí život, hasí dôveru, uväzňuje nás v hrobe obáv a horkosti, zatarasuje cestu k radosti a nádeji. Sú to „balvany smrti“ a stretávame sa s nimi na ceste, vo všetkých tých skúsenostiach a situáciách, ktoré nás oberajú o nadšenie a silu ísť ďalej: v utrpeniach, ktoré sa nás dotýkajú: v úmrtiach blízkych, ktoré v nás zanechávajú neprekonateľné prázdnoty, stretáme ich v zlyhaniach a obavách, ktoré nám bránia uskutočniť všetko to dobré, čo máme na srdci, stretáme ich vo každom uzatvorení, ktorý brzdí naše záchvevy veľkodušnosti a nedovoľuje nám otvoriť sa láske. Stretáme ich v gumených múroch egoizmu, sú to skutočné gumené múry sebectva a ľahostajnosti, ktoré odmietajú záväzok budovať spravodlivejšie a ľudskejšie mestá a spoločnosti. Stretáme ich vo všetkých túžbach po mieri, ktoré sú rozbité krutosťou nenávisti a krutosťou vojny. Keď zažívame tieto sklamania, máme pocit, že veľa snov je odsúdených na roztrieštenie a aj my sa s úzkosťou pýtame: kto nám odvalí kameň z hrobu?
A práve tieto isté ženy, ktoré mali v srdci tmu, však svedčia o niečom mimoriadnom: keď sa pozreli, videli, že kameň už bol odvalený, hoci bol veľmi veľký. To je Kristova Veľká noc, to je Božia moc: víťazstvo života nad smrťou, triumf svetla nad temnotou, znovuzrodenie nádeje v troskách zlyhania. Je to Pán, Boh nemožného, ktorý navždy odvalil kameň a začal otvárať naše srdcia, aby nádej nemala konca. K nemu teda musíme pozdvihnúť svoj pohľad aj my.
A napokon – druhý okamih: Pozdvihnime svoj pohľad k Ježišovi: On, ktorý na seba vzal našu ľudskú prirodzenosť, zostúpil do priepastí smrti a prenikol ich silou svojho božského života, čím otvoril nekonečnú štrbinu svetla pre každého z nás. Vzkriesený Otcom vo svojom vlastnom i našom tele s mocou Ducha Svätého otvoril novú stránku pre ľudské pokolenie. Od tohto okamihu, ak sa necháme vziať Ježišom za ruku, žiadna skúsenosť neúspechu a bolesti, nech nás akokoľvek bolí a zraňuje, nemôže mať posledné slovo o zmysle a osude nášho života. Od tejto chvíle, ak sa necháme zachytiť Zmŕtvychvstalým, žiadna porážka, žiadne utrpenie ani smrť nemôžu zastaviť našu cestu k plnosti života. Od tohto okamihu „my kresťania hovoríme, že tento príbeh... má zmysel, zmysel, ktorý zahŕňa všetko, zmysel, ktorý už nie je kontaminovaný absurdnosťou a temnotou... zmysel, ktorý nazývame Boh... K nemu prúdia všetky vody našej premeny, neponárajú sa do priepastí ničoty a absurdity... pretože jeho hrob je prázdny a on, ktorý bol mŕtvy, sa ukázal ako živý“ (K. RAHNER, Čo je vzkriesenie? Meditácie na Veľký piatok a Veľkú noc, Brescia 2005, 33 – 35).
Bratia a sestry, Ježiš je náš Veľkonočný prechod, On je ten, vďaka ktorému prechádzame z temnoty na svetlo, ktorý sa s nami navždy spojil a zachraňuje nás z priepastí hriechu a smrti, vťahuje nás do žiarivého prívalu odpustenia a večného života. Bratia a sestry, pozdvihnime k nemu svoj zrak, prijmime Ježiša, Boha života, do svojho života, obnovme dnes svoje „áno“ Jemu a žiadny balvan nebude môcť zadusiť naše srdce, žiadny hrob nebude môcť uzamknúť radosť zo života, žiadny neúspech nás nebude môcť uvrhnúť do zúfalstva. Bratia a sestry, pozdvihnime k nemu svoj pohľad a prosme ho, aby moc jeho vzkriesenia mohla odvaliť balvany, ktoré sužujú naše duše. Pozdvihnime oči k nemu, Zmŕtvychvstalému, a kráčajme v istote, že na temnom dne našich očakávaní a našej smrti je už prítomný večný život, ktorý prišiel priniesť.
Sestra, brat, nech tvoje srdce v túto svätú noc prepukne radosťou! Spoločne ospevujme Ježišovo zmŕtvychvstanie: „Ospevujte ho, spievajte mu všetci, rieky a roviny, púšte a hory... ospevujte Pána života, ktorý vstáva z hrobu, jasnejší ako tisíc sĺnk. Národy zlomené zlom a zničené nespravodlivosťou, národy bez miesta, umučené národy, zažeňte v túto noc spevákov zúfalstva. Muž bolestí už nie je vo väzení, otvoril trhlinu v múre, ponáhľa sa k vám. Nech sa v temnote zrodí nečakaný výkrik: On žije, vstal z mŕtvych! A vy, bratia a sestry, malí i veľkí... vy, čo ťažko žijete, vy, ktorí sa cítite nehodní spievať... nový plameň nech prenikne vaše srdce, nová sviežosť nech prenikne váš hlas. Je to Pánova Veľká noc, bratia a sestry, je to sviatok živých“ (J-Y. QUELLEC, Dieu face nord, Ottignies 1998, 85-86).
Preklad Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – VaticanNews, Andrej Klapka, Martin Jarábek