V utečeneckom tábore Wedweil v Južnom Sudáne otvorili nový kostol

TK KBS, VaticanNews, cz, mg, ml; pz | 18. 03. 2024 15:25



Južný Sudán 18. marca (VaticanNews) Pred týždňom bol v utečeneckom tábore Wedweil v Južnom Sudáne otvorený nový kostol. Má umožniť kresťanom stretávať sa a modliť sa, čo je pre ľudí, ktorí prišli o všetko, nevyhnutnosťou, vysvetľuje francúzska misionárka Carine. Jej organizácia Naïm Espérance sa snaží vytvoriť duchovnú prítomnosť medzi utečencami.



„Som kresťan, nemáme tu nič. Stratili sme všetko, zostala nám len naša viera.“ Carine a Violaine sa na uliciach utečeneckého tábora Wedweil, kde pracujú, každý deň stretávajú so svedectvami, ako je toto svedectvo tejto utečenkyne. Obe francúzske misionárky zo združenia Naïm Espérance pracujú v Južnom Sudáne, kde sa okrem iného starajú o utečenecký tábor na hranici medzi Sudánom a Južným Sudánom. Tábor, ktorý napriek ťažkým životným podmienkam sudánskych utečencov nie je preplnený.



Cirkev ako duchovné útočisko



V Sudáne už desať mesiacov zúri občianska vojna medzi armádou pod vedením generála Abdela Fattaha al-Burhana a jednotkami rýchlej podpory (RSF) generála Mohammeda Hammadaneho Dagla, bývalého druhého muža režimu. Prvou obeťou násilných stretov, ktoré si už vyžiadali tisíce mŕtvych, je civilné obyvateľstvo.



Podľa OSN bolo viac ako 7 miliónov ľudí vysídlených alebo utieklo do susedných krajín, čím sa Sudán stal krajinou s najhoršou migračnou krízou na svete. Mnohí Sudánci utekajú zo svojej krajiny do Južného Sudánu v nádeji na lepšiu budúcnosť, hoci aj táto krajina je od roku 2013 zmietaná konfliktom medzi dvoma frakciami usilujúcimi sa o moc. V jednom z utečeneckých táborov na hraniciach sa Carine a Violaine od Sviatku všetkých svätých v minulom roku snažia poskytovať utečencom duchovný život. Ich najnovší úspech: v tábore postavili kostol, aby poskytli miesto modlitieb pre kresťanov, ktorí tam žijú. Slávnostné otvorenie sa uskutočnilo v utorok 12. marca.



Miesto pre všetkých kresťanov



„V tábore sú tri mešity, ale kostol tu nebol,“ hovorí Carine. Väčšina obyvateľov vnútri tábora sú moslimovia. Útočisko tu však nachádzajú aj kresťania, ktorí sa predtým museli stretávať na modlitbách „pod stromom.“ Teraz majú k dispozícii kostol so 150 miestami, ktorý financujú francúzski darcovia. „Sú tu evanjelici, protestanti, anglikáni a ďalšie cirkvi. Preto sme sa rozhodli, že toto miesto by malo byť spoločné pre všetkých kresťanov. Všetci sa modlíme spoločne,“ vysvetľuje Carine. Rodiny, mladí ľudia a starší ľudia sa teraz v kostole stretávajú na modlitbách približne raz za dva dni. Toto miesto bohoslužieb je oficiálnym uznaním kresťanov v tábore s požehnaním rôznych náboženských autorít v oblasti vrátane vedúceho moslimskej komunity. Počas svojich pravidelných návštev Wedweilu Carine pozorovala: „Keď sa kresťania zhromaždili na modlitbu, mali strach. Teraz sa môžu modliť v bezpečí.“ Obaja misionári plánujú v novom kostole organizovať modlitebné stretnutia, ako aj vzdelávacie, katechetické a spoločenské podujatia. „Budeme postupovať pomaly, aby nás prijali všetky komunity v tábore,“ hovorí Carine a dúfa, že tam bude môcť sláviť veľkonočnú svätú omšu.



Skutočná potreba nádeje



Carine je zakladateľkou organizácie Naïm Espérance a strávila približne desať rokov v rôznych utečeneckých táboroch po celom svete. Je pre ňu veľmi dôležité poskytovať tam duchovnú pomoc. „Ľudia sami hovoria: ,Už máme dosť toho, že stále len niečo dostávame, potrebujeme aj nádej.‘ Takže samozrejme treba priniesť to, čo telo potrebuje: pitnú vodu, oblečenie, lieky atď. To je dôležité a nesmierne významné. Ale je tiež potrebné byť tam s tými ľuďmi, byť prítomný, ponúknuť im priateľstvo, ponúknuť im nádej jednoducho tým, že ich navštívite.“



Život podľa evanjelia v utečeneckých táboroch



Zdôrazňuje, že je dôležité stretávať sa s rodinami v táboroch, hovorí. „Naším cieľom nie je evanjelizovať moslimov, ale duchovne podporovať všetky skupiny. Či už sú to moslimovia, kresťania, ateisti, budhisti alebo iné náboženstvá, pretože tu je všetko rozbité, ľudia prišli o všetko.“ Misia pre ňu vlastne znamená praktické uplatňovanie Evanjelia. A predovšetkým to znamená „byť tu ako bratia a sestry v ľudstve,“ zhŕňa Carine.



Jean-Benoit Harel – VaticanNews




[naspat]


(C) TK KBS 2003 - 2024