Štokholm 16. marca (VaticanNews) Výzvy na medzinárodné odzbrojenie, ktoré prichádzajú z mnohých strán, a nielen dnes, nie sú dostatočné. Zbrojenie zostáva „biznisom“, ako sa hovorí s chladnou manažérskou logikou, expandujúcim odvetvím. Často sa tak deje na úkor najzraniteľnejších a najbezbrannejších ľudí, k čomu nepochybne prispievajú aj dva prebiehajúce konflikty na Ukrajine a v Gaze. Uvádzajú to údaje z výročnej správy Sipri (Štokholmský medzinárodný inštitút pre výskum mieru) o globálnych obchodných tokoch v sektore obrany na obdobie rokov 2019 – 2023.
Skok v Európe je impozantný, vrátane Ukrajiny, ktorá – v období pokrývajúcom začiatok vojenskej invázie Moskvy – takmer zdvojnásobila svoj dovoz zbraní. V päťročnom období je nárast až 94 %, pričom Kyjev vedie (23 % celkových európskych príjmov zo zbraní) po tom, ako mu v roku 2022 začalo dodávať najmenej 30 krajín na podporu ruskej ofenzívy. Je to číslo, ktoré si Európa „udrží vysoké aj v budúcnosti“, vysvetľuje Pieter Wezeman, vedúci výskumný pracovník programu vojenského dovozu/vývozu spoločnosti Sipri, vzhľadom na objednávky na špičkové platformy „vrátane takmer osemsto bojových lietadiel a vrtuľníkov“.
Pokiaľ ide o vývoz, rekordérmi v raste sú najmä Taliansko a Francúzsko – prvé z nich je na ceste k dosiahnutiu plus 86 % v intervale rokov 2019 – 2023, zatiaľ čo druhé je na ceste k dosiahnutiu plus 47 %. Ostatné krajiny starého kontinentu, ako napríklad Nemecko, Španielsko a Spojené kráľovstvo, naopak strácajú pôdu pod nohami a objednávky. Rím sa tak stáva šiestym najväčším vývozcom zbraní po USA, Francúzsku, Rusku, Číne a Nemecku a zdvojnásobuje svoj podiel na trhu z 2,2 na 4,3 percenta: medzi jeho hlavných zákazníkov (v tomto poradí) patria Katar, Egypt a Kuvajt.
Vplyv krízy na Blízkom východe je významný. „Niektoré štáty v oblasti Perzského zálivu doviezli veľké objemy zbraní, ktoré sa majú použiť proti húsíjským milíciám a ako protiváha vplyvu Iránu,“ upozorňuje Zain Hussain, výskumník spoločnosti Sipri. Hlavným dodávateľom zbraní v regióne sú Spojené štáty (52 %, pričom 69 % končí v Izraeli). Nasledujú Francúzsko (12 %), Taliansko a Nemecko.
Celkovo Washington zvýšil svoj vývoz v tomto sektore o 17 %, zatiaľ čo vývoz Moskvy sa znížil o polovicu (mínus 53 %), a to aj v dôsledku sankcií. USA dodali zbrane do 107 krajín, čo je viac ako v predchádzajúcich piatich rokoch a oveľa viac ako ktorýkoľvek iný vývozca zbraní. „Washington posilnil svoju činnosť v tejto oblasti v čase, keď jeho ekonomickú a geopolitickú dominanciu spochybňujú rozvíjajúce sa mocnosti,“ komentuje Mathew George, riaditeľ programu inštitútu pre transfer zbraní. Na druhej strane, Rusko stratilo objem vývozu a zákazníkov: v roku 2019 predávalo do 31 krajín a v roku 2023 do 12 krajín. Šesťdesiatosem percent vývozu ťažkých zbraní Kremľa smeruje do Ázie a Oceánie: 34 percent do Indie, 21 percent do Číny.
Rastúci tok zbraní smeruje na východ: 37 percent celosvetového dovozu smeruje do krajín Ázie a Oceánie, a to do takej miery, že indo-pacifický región zostáva regiónom s najväčším objemom dovozu. Nachádza sa tu šesť z desiatich najväčších svetových dovozcov: India, ktorá je v neustálom napätí s Islamabadom a Pekingom, vedie (plus 4,7 %), nasleduje Pakistan, Japonsko, Austrália, Južná Kórea a Čína, pričom posledná menovaná dosiahla 44 % zníženie dovozu tým, že nahradila dovážané zbrane (väčšinou z Ruska) systémami domácej výroby.
Nejde teda o zastavenie vojenských výdavkov zo strany Pekingu, ale skôr o úpravu kurzu v očakávaní 7,2-percentného nárastu výdavkov v roku 2024. A práve Čína je s 19 % hlavným dodávateľom vojenských dodávok pre africké štáty, čím predbehla Rusko. Napokon, Japonsko a Filipíny zvyšujú dovoz zbraní v danom období o 155, resp. 105 percent.
Roberto Paglialonga – L'Osservatore Romano