Južný Sudán 13. marca (VaticanNews) Od ekumenickej púte pápeža Františka do vojnou zmietaného Južného Sudánu vo februári 2023 uplynul viac ako rok. Proces uzdravovania a zmierenia po rokoch traumy stále prebieha a rehoľníčky v ňom zohrávajú dôležitú úlohu.
Hlboké rany mladého Južného Sudánu
Južný Sudán je veľmi mladá krajina. Zrodila sa po desaťročiach občianskej vojny. Keď bola v januári 2005 podpísaná mierová dohoda, vojna za sebou zanechala približne 5 miliónov vnútorne vysídlených osôb a 2,5 milióna mŕtvych, pričom dedičstvom bola hlboká nedôvera medzi súperiacimi etnickými skupinami.
V januári 2011 sa napriek rastúcim problémom uskutočnilo historické referendum o nezávislosti juhu. Keď sa však 9. júla za radostných výkrikov zrodila Juhosudánska republika, rany nedôvery a strachu ešte zďaleka neboli zahojené.
Rehoľníčky, ktoré pracovali v rodiacom sa štáte, si boli vedomé toho, čo by mohlo byť prekážkou jeho rozvoja, a zohrali dôležitú úlohu pri presadzovaní mierových iniciatív.
Znamenia nádeje
Od roku 2010 Katolícky inštitút zdravotnej prípravy (CHTI) vo Wau podporuje medzikultúrny dialóg a pomáha študentom - mužom a ženám - prekonávať hlboko zakorenené predsudky.
Iniciátorom inštitútu bola Solidarita s Južným Sudánom, spoločný podnik rehoľníkov a rehoľníčok, ktorí pripravili pobytové školenia pre učiteľov a zdravotné sestry v oblasti potravinovej bezpečnosti, pastoračného vzdelávania a starostlivosti o traumy. Prvá slávnostná promócia sa uskutočnila v roku 2013 a do roku 2022 inštitút opustilo 181 zdravotných sestier a 87 pôrodných asistentiek.
Sestra Brigida Maniurka, františkánska misionárka Márie, pôsobí v inštitúte od februára 2022. „Naši študenti pochádzajú z rôznych kmeňov, krajín a náboženstiev a hovoria rôznymi jazykmi. Katolícky inštitút pre zdravotnícku prípravu neustále zdôrazňuje rešpekt voči všetkým kultúram a toleranciu voči tomu, čo je odlišné. Prostredníctvom rôznych druhov aktivít a cvičení sa nám darí vytvárať putá priateľstva a podporovať mier a jednotu. Okrem ošetrovateľstva a pôrodnej asistencie sa naši študenti učia umeniu budovať vzťahy a spolupracovať,“ hovorí sestra Brygida.
Dodáva, že vedenie študentov na ceste ich rastu si vyžaduje mnoho hodín dialógu, čo je pravda, „ale aká je to radosť, keď po troch rokoch vidíte, ako veľmi sa zmenili!“ „A naša radosť je ešte väčšia, keď nás chvália komunity, z ktorých títo mladí ľudia pochádzajú, a inštitúcie, v ktorých pracujú,“ pokračuje sestra Brigida.
Keď sa bolesť stáva liekom
V Jambii vznikla iniciatíva, ktorej cieľom je venovať osobitnú pozornosť ženám, ktoré utrpeli traumu.
Sestra Filoména Francisová, ktorú tu volajú sestra Bakhita, pochádza z Nzary, malého mesta v Západnej Equatorii. Predtým žila v Chartúme, kde približne päť miliónov vysídlených Juhosudáncov čakalo na odchod do Egypta a kde pôsobili františkánske misijné sestry Nepoškvrneného počatia (MFIC).
Pred odchodom do Papuy-Novej Guiney v roku 1995 mohla sestra Filoména navštíviť svoju rodinu na území dnešného Južného Sudánu. V tom čase túto oblasť dobyla Sudánska ľudovo-oslobodzovacia armáda (SPLA) a sestra Filoména našla svoju rodinu a sestry v dobrom stave. V roku 1999 im však sexuálne násilie a zneužívanie zo strany vojakov znepríjemnilo život.
Dráma, ktorú rodina sestry Filomény prežívala, ju inšpirovala k začatiu programu poradenstva a liečenia traumy, ktorý sa zhmotnil v roku 2006 v organizácii Adeesa (Women) Support Group Organisation (ASGO), ktorú založila spolu s ďalšími dvoma ženami.
V roku 2013 bola v katolíckej diecéze Tambura Yambio otvorená komunita františkánskych misionárov a sestra Philomena začala školiť miestne ženy a mužov, aby sa aktívne zapájali do programu uzdravovania.
„K začatiu tohto projektu ma podnietila osobná trauma, ktorá ma postihla v detstve. Bolesť a straty, ktoré si ja a moja rodina stále pamätáme, mi dávajú silu pracovať v tomto programe,“ hovorí sestra Filoména. „Som presvedčená, že holistický prístup k liečeniu traumy v Južnom Sudáne môže viesť k udržateľnému mieru a môže zachrániť životy mnohých žien, dievčat a dokonca aj mladých mužov, ktorí boli znásilnení ako trest za svoju etnickú príslušnosť,“ uzatvára sestra Filoména.
Sr. Paola Moggi, SMC