Vatikán 12. marca (VaticanNews) Pri príležitosti 100. výročia narodenia kardinála Jozefa Tomka pripravil Slovenský historický ústav v Ríme výstavu fotografií približujúcu jeho osobnosť. Ako vysvetlil riaditeľ Dr. Daniel Černý, nejde len o fotografie, ale aj o jeho osobné predmety, ako napríklad kalich, ktorý kardinál Tomko použil pri celebrovaní svojej poslednej svätej omše.
Výstava, ktorá sa nachádza v novom sídle Slovenského historického ústavu, čiže v bývalom byte otca kardinála, blízko Vatikánu, bude stálou expozíciou.
Na otvorení výstavy, ktoré sa uskutočnilo v pondelok 11. marca, sa zúčastnili rôzni významní predstavitelia Svätej stolice, ako kardinál Giovanni Battista Re, archimandrita Marko Durlák z Dikastéria pre východné cirkvi a veľvyslanci krajín akreditovaných pri Svätej stolici, medzi ktorými nechýbal slovenský veľvyslanec Marek Lisánsky. Prítomní boli aj vicerektor Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme Viliam Zemančík i Roman Czudek, rektor Pápežského českého kolégia v Ríme Nepomucenum a generálny sekretár Českej biskupskej konferencie.
Prišli tiež hostia zo Slovenska, ako košický eparchiálny biskup Cyril Vasiľ SJ, či bývalý hovorca KBS Mons. Marián Gavenda, ktorý je spolu s Jozefom Sedlákom autorom vystavených fotografií. Na mikrofón Slovenskej redakcie Vatikánskeho rozhlasu výstavu priblížila kurátorka výstavy Alena Piatrová a Mons. Marián Gavenda.
Výstavu otvoril Dr. Daniel Černý a veľvyslanec Lisánsky. K niekoľkým slovám bol pozvaný aj arcibiskup Cyril Vasiľ. Následne sa prihovoril Mons. Marián Gavenda a historička umenia Alena Piatrová. Pred pozvaním k prehliadke výstavy spomínal na kard. Tomka osobnými zážitkami aj holandský biskup Mons. Karel Kasteel, ktorý bol jeho spolupracovníkom na Kongregácii pre evanjelizáciu národov. Napokon kard. Giovanni Battista Re viedol krátku modlitbu na pamiatku kard. Tomka a udelil prítomným požehnanie.
Výstava je rozdelená do troch základných kolekcií. Prvá predstavuje oficiálnu – služobnú rovinu života pána kardinála, zaujímavé sú zábery so stretnutí s pápežmi od Pavla VI. až po pápeža Františka, ale aj fotografie z misií vo funkcii prefekta Kongregácie pre evanjelizáciu národov. Druhá kolekcia fotografií predstavuje pána kardinála ako muža pera a mysliteľa, ktorý svoju teologickú erudíciu i bohaté skúseností z misií zachytil aj v početných publikačných výstupoch, ktoré sú aj prezentované vo vitrínach.
Tretí súbor fotografií približuje ľudskú rovinu života pána kardinála cez vzácne okamihy relaxu v obľúbených Dolomitoch. Kolekciu fotografií dopĺňajú vo vitrínach liturgické predmety a biskupské insígnie pána kardinála, nachádza sa medzi nimi aj kalich, s ktorým slúžil otec kardinál svoju poslednú svätú omšu. Autormi fotografií sú Jozef Sedlák, významný slovenský fotograf a Mons. Marián Gavenda, ďalšie fotografie pochádzajú zo súkromných archívov. Osobné predmety z pozostalosti otca kardinála zapožičal Pápežský ústav sv. Cyrila a Metoda v Ríme.
Prinášame text príhovoru veľvyslanca Slovenskej republiky pri Svätej stolici a Zvrchovanom ráde maltézskych rytierov Mareka Lisánskeho
Excelencie, Vážená dámy a páni, priatelia,
Chcel by som Vás touto cestou rovnako veľmi srdečne privítať na dnešnom spomienkovom stretnutí venovanom 100. výročiu narodenia otca kardinála Jozefa Tomka, emeritného prefekta Kongregácie pre evanjelizáciu národov a zároveň našej najvýznamnejšej slovenskej osobnosti modernej éry v prostredí univerzálnej Katolíckej cirkvi.
Keď sme pred niekoľkými mesiacmi, v septembri minulého roka inaugurovali toto nové sídlo Slovenského historického ústavu v Ríme na rímskej adrese na Via Conciliazzione 44, kde desaťročia pôsobil J.Em. kardinál Jozef Tomko, ako jedna z najdôležitejších osobností našich moderných dejín, tak som vtedy konštatoval, že Slovenská republika týmto symbolicky nadväzuje na naše stáročné kultúrne dedičstvo svätých Cyrila, Metoda a Gorazda a duchovné korene vo Večnom meste. Zároveň sme sa zaviazali spoločne rozvíjať a udržiavať historický i duchovný odkaz kardinála Jozefa Tomka, ktorý tu v Ríme pôsobil viac ako sedemdesiatpäť rokov.
Kardinál Jozef Tomko, ktorý sa narodil 11. marca 1924 v Udavskom, v okrese Humenné na východnom Slovensku sa za tých 98 mimoriadne plodných rokov svojho života stal vzácnou osobnosťou nielen slovenského duchovného sveta, ale najmä univerzálnej Cirkvi.
Keď ho koncom r.1945 košický biskup Jozef Čársky vyslal na štúdiá do Ríma, aby študoval na Pápežskej lateránskej univerzite nemohol vedieť, že sa po komunistickom prevrate v Československu v roku 1948 nebude môcť na Slovensko vrátiť po dlhé desaťročia a stane sa tak nielen najvýznamnejším duchovným predstaviteľom slovenského exilu, ale aj „starým Rimanom,“ ako o sebe zvykol s humorom hovoriť.
Je veľmi ťažké priblížiť mimoriadny rozsah jeho veľmi aktívneho pôsobenia v prostredí Svätej stolice, či už v rámci Kongregácie pre náuku viery, Kongregácie pre biskupov, Pápežskej komisie pre rodinu, Pápežskej Urbanovej univerzity, ktorej bol kancelárom a Pápežského komitátu pre medzinárodné eucharistické kongresy, ktorému predsedal, ale predovšetkým počas sedemnástich rokov, keď stál ako prefekt na čele Kongregácie pre evanjelizáciu národov. Dlhé roky bol tiež nielen jedným z najbližších spolupracovníkov, ale najmä oddaným priateľom pápeža sv. Jána Pavla II.
Zároveň bol zakladateľom Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme - tohto symbolu slobodného slovenského duchovného a národného života, ktorý minulý rok oslávil už 60 rokov od svojho vzniku. Ako jedna z najvýznamnejších postáv slovenského exilu v časoch komunistickej diktatúry v Československu zostal aj po páde totalitného režimu v roku 1989 autoritou, ktorej načúvali naši najvyšší štátni i politickí predstavitelia. Aj preto mu v roku 2002 prezident Slovenskej republiky udelil najvyššie štátne vyznamenanie - Rad Bieleho dvojkríža. Jeho život a dielo bol skutočne výnimočným slovenským príbehom XX. storočia a symbolom našej pohnutej histórie.
Aj pre mňa osobne, ako slovenského veľvyslanca pri Svätej stolici bol od začiatkov mojej misie v roku 2018 tu vo Večnom meste mimoriadnou autoritou, vzácnym radcom a duchovným sprievodcom. Keď som sa pred dvoma rokmi v júni 2022 stretol s otcom kardinálom tu v tomto jeho rímskom byte, aby sme ho spolu s rektorom nášho slovenského kolégia pozvali na sviatok Sv. Cyrila a Metoda nevedel som, že sa vidíme naposledy. Dúfal som, že tú jeho dnešnú storočnicu oslávime spoločne. Bolo to žiaľ naše posledné stretnutie a mne ako veľvyslancovi zostala iba česť a smutná povinnosť v auguste 2022 odprevadiť otca kardinála na jeho poslednej ceste na Slovensko. Dnes kardinál Jozef Tomko spočíva v najväčšej gotickej katedrále Slovenska, Dóme sv. Alžbety v našich spoločných Košiciach a ja to mám k jeho hrobu z nášho košického bytu 5 minút chôdze. Vždy sa u neho zastavím, keď som doma. Žiaľ, dnes už si spolu nemôžeme dať pohár vína, ale sprevádza nás vždy tichá modlitba. Tá, ktorá je obsiahnutá aj v smútočnom posolstve pápeža Františka venovanom pamiatke kardinála Jozefa Tomka tohto „významného syna slovenskej zeme...váženého a múdreho brata, ktorý s oporou v hlbokej viere a s prezieravým pohľadom slúžil s pokorou a sebaodriekaním Evanjeliu a Cirkvi...“.
Je preto aj pre mňa mimoriadne symbolické, že sme tu dnes spoločne a nezabúdame na vzácne postavy našich dejín, vďaka ktorým je dnes Slovensko súčasťou rodiny slobodných národov. Jednou z týchto osobností nepochybne je a navždy zostane aj otec kardinál Jozef Tomko.
Zdroje: Slovenské veľvyslanectvo pri Svätej stolici/Miroslava Holubíková – VaticanNews
Aktualizované