Vatikán 7. marca (VaticanNews) Svätý Otec František zaslal posolstvo, v ktorom vyjadruje vďaku účastníkom seminára o sociálnej ontológii a prirodzenom zákone podľa Tomáša Akvinského v deň 750. výročia jeho úmrtia. Seminár sa koná v Ríme v dňoch 7. - 8. marca. Pápež v texte posolstva zdôrazňuje dôležitosť diela sv. Tomáša pre rozvoj moderných spoločenských vied a vyzýva účastníkov, aby sa zamysleli nad jeho vplyvom na súčasné sociálne otázky.
„Svätý Tomáš Akvinský nepestoval spoločenské vedy v modernom chápaní, ale jeho dielo o stvorení človeka na Boží obraz položilo základy pre ich rozvoj“, uvádza vo svojom posolstve pápež František.
Súlad medzi vedou a vierou
Sv. Tomáš zdôrazňoval súlad medzi vierou a rozumom a vnímal prirodzený zákon ako svetlo inteligencie, ktoré nám umožňuje rozlišovať dobro od zla. Ako ďalej píše Svätý Otec: „Anjelský doktor bol hlboko presvedčený, že keďže Boh je pravda a svetlo, ktoré osvecuje všetko chápanie, nemôže existovať žiadny zásadný rozpor medzi zjavenou pravdou a pravdou objavenou rozumom“.
Prirodzený zákon
Dôstojnosť a jednota ľudskej osoby sú zakorenené v jej stvorení na Boží obraz a v prirodzenom zákone vpísanom do ľudského srdca. Podľa slov Benedikta XVI. je „takýto univerzálny morálny zákon pevným základom každého kultúrneho, náboženského a politického dialógu a umožňuje, aby sa mnohotvárny pluralizmus rôznych kultúr neodtrhol od spoločného hľadania pravdy, dobra a Boha" (Encyklika Caritas in veritate, 59)“.
Zložitosť uplatňovania práva
V globalizovanom svete ovládanom právnym pozitivizmom a kazuistikou môže Akvinského učenie o prirodzenom zákone ponúknuť cenné poznatky pre budovanie „spravodlivého a humánneho spoločenského poriadku“. Sv. Tomáš si „dobre uvedomoval zložitosť uplatňovania práva na konkrétne činy, a preto zdôrazňoval význam cnosti epikeia“.
Podľa jeho slov: „ľudské činy, ktoré sú predmetom práva, pozostávajú z podmienených a jedinečných skutočností, ktoré sa môžu nekonečne meniť [...]. V určitých prípadoch by však dodržiavanie týchto zákonov bolo proti spravodlivosti a proti spoločnému dobru, ktoré je účelom práva“. Z toho vyplýva, že „je dobré riadiť sa tým, čo si vyžaduje zmysel pre spravodlivosť a spoločné dobro, bez ohľadu na literu zákona“ (ST II_II, q. 120, a. 1).
Tomáš Akvinský chápe ľudskú prirodzenosť ako zranenú hriechom, ale zároveň uzdravenú a povznesenú Kristovou milosťou.
Zrod Sociálnej náuky Cirkvi
Sociálna náuka Cirkvi sa snaží preskúmať, „ako sa sociálne výhody vykúpenia prejavujú v živote spoločenských bytostí“. Ako ďalej píše pápež: „Tomášov pohľad na toto vylievanie spásonosnej milosti a na rozmanitosť spôsobov, akými sa táto milosť odovzdáva na budovanie Tela, má bohaté dôsledky pre pochopenie dynamiky pevného spoločenského poriadku založeného na zmierení, solidarite, spravodlivosti a vzájomnej starostlivosti“.
Skutky sú viac ako slová
Svätý Otec František zdôrazňuje dôležitosť skutkov milosrdenstva a pripomína Ježišov príklad umývania nôh ako symbol služby a solidarity citujúc Anjelského učiteľa: „Boha neuctievame obetami a vonkajšími darmi pre jeho dobro, ale pre dobro svoje a pre dobro blížneho: on totiž nepotrebuje naše obety, ale chce, aby sme mu ich prinášali pre našu zbožnosť a pre dobro blížneho. Preto milosrdenstvo... je preňho obetou prijateľnejšou, lebo viac zabezpečuje dobro nášho blížneho“ (ST II-II, q. 30, a. 4 ad 1).
Svätý Otec František vyjadruje nádej, že účastníci seminára nájdu v Akvinského diele inšpiráciu a poučenie pre svoje vlastné príspevky k rozvoju sociálnych vied. Modlí sa za ich prácu a za budúcnosť bratstva, spravodlivosti a mieru pre všetkých.
Martin Jarábek – Vatican News