Vatikán 24. februára (VaticanNews) Uplynuli dva roky od začiatku vojny na Ukrajine. V komentári o tom píše Andrea Tornielli.
Hoci v posledných mesiacoch prichádzajú zo Svätej zeme správy o hrôzach a teraz k nim pribudla aj tá o smrti ruského disidenta Navaľného, celkom zatienili vojnové spravodajstvo z Ukrajiny, dnes si ho chceme pripomenúť. Robíme tak v týchto dňoch, keď dávame hlas svedkom, tým, ktorí sa nepoddávajú logike nenávisti, tým, ktorí sa naďalej modlia a pokračujú v činnosti na zmiernenie utrpenia obyvateľstva, na ktoré je dvadsaťštyri mesiacov pod paľbou bombardovania.
Nechali sme hovoriť čísla, pretože krutá realita toho, čo sa deje, často ďaleko od pozornosti, opisuje absurdnú neľudskosť tejto vojny. Desaťtisíce ľudských životov sú obetované na dobytie niekoľkých kilometrov územia, desaťtisíce mladých a starých mužov sú so zraneniami alebo zmrzačení, celé ukrajinské mestá boli zrovnané so zemou, milióny vysídlencov žijú v zahraničí, tisíce mín sú pripravené podkopať budúci život nevinného obyvateľstva... Čo sa ešte musí stať, aby sa agresia zastavila, a aby sme si mohli sadnúť za stôl a rokovať o spravodlivom mieri?
Nespočetné výzvy pápeža Františka, aby upriamil pozornosť na „sužovanú Ukrajinu“, zostali bez povšimnutia. Zdá sa, že vojna a násilie sa stali spôsobom riešenia sporov. Preteky v zbrojení s výhľadom na budúce vojny sú teraz samozrejmosťou, ktorá sa akceptuje dokonca ako nevyhnutná. Peniaze, ktoré sa nikdy nenájdu na výstavbu škôlok a škôl, na financovanie fungujúcej zdravotnej starostlivosti, na boj proti hladu alebo na podporu ekologickej transformácie, ktorej cieľom je zachovanie našej planéty, sú vždy k dispozícii, keď ide o zbrojenie. Diplomacia sa zdá byť nemá tvárou v tvár bojovým sirénam. Na slová ako mier, vyjednávanie, prímerie, či dialóg sa pozerá s podozrením. Európu bola počuť len veľmi málo, okrem osihotených vystúpení jednotlivých vodcov.
Ešte nikdy nebolo také potrebné nepodľahnúť logike vojny. Je potrebné naďalej vzývať od Boha dar pokoja, ako to neúnavne robí Petrov nástupca, ktorý vie rozoznať uhlíky nádeje, tlejúce pod stále hrubšou prikrývkou popola nenávisti. Je potrebné nové prorocké, tvorivé a slobodné vedenie, schopné odvahy, vsadiť na mier a prevziať zodpovednosť za budúcnosť ľudstva. Je potrebné, aby sa všetci zodpovedne angažovali v tom, aby zaznel s plnou silou a odhodlaním hlas tých, ktorí sa nepoddávajú „kainovskej“ logike „vojnových vojvodcov“, ktorou sa riskuje, že nás privedie k sebazničeniu.
Andrea Tornielli
Preklad Martin Jarábek