Ukrajina 20. februára (TK KBS) „Budúcnosť Ukrajiny a Cirkvi závisí od toho, ako dobre dokážeme reagovať na prekonanie traumy z vojny; táto trauma už zasiahla srdce ukrajinskej spoločnosti: rodinu,“ uviedol vyšší arcibiskup Svjatoslav Ševčuk, hlava Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi, počas konferencie s nadáciou ACN.
Pri príležitosti výročia začiatku vojny na Ukrajine a spustenia tohtoročnej pôstnej kampane usporiadala nadácia ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi konferenciu pre vybraných novinárov a svojich spolupracovníkov.
Vyšší arcibiskup a hlava Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi Svjatoslav Ševčuk počas konferencie uviedol, že počet ľudí zabitých, zmrzačených a traumatizovaných vojnou na Ukrajine stále rastie a dlhodobý vplyv na spoločnosť je čoraz jasnejší.
Regina Lynchová, výkonná prezidentka ACN, na začiatku konferencie varovala, že „v súvislosti s toľkými konfliktami a nepokojmi na celom svete nám reálne hrozí, že sa na Ukrajinu zabudne, zatiaľ čo sa pozornosť celého sveta upriami na ďalšiu krízu. My v ACN sme rozhodnutí, že sa to nestane, a to je jeden z dôvodov, prečo sa tohtoročnej pôstnej kampani zameriavame na zvýšenie povedomia o situácii na Ukrajine.“
„Ukrajina prežíva svoju vlastnú krížovú cestu,“ povedala Lynchová. „Cieľom kampane je počas tohto konfliktu poskytovať tak potrebnú podporu, najmä seminaristom, kňazom a rehoľným sestrám, ktorí sa starajú o vysídlených a chudobných a pomáhajú liečiť traumy vojakov a ich rodín. Ďalšou prioritou je práca s mládežou a rodinami. Vyzývame všetkých našich priateľov a dobrodincov, aby nezabúdali na našich bratov a sestry na Ukrajine a modlili sa za nich počas pôstu.“
Plakať s plačúcimi, stáť pri trpiacich
„Dnes máme do činenia s novými rodinnými konšteláciami: rodinami zabitých, rodinami ťažko zranených, ale aj rodinami nezvestných. Podľa informácií z Ukrajiny Rusi uniesli 20 000 detí, pričom Rusko hovorí dokonca o 800 000 deportovaných deťoch. Máme tiež 35 000 nezvestných vojakov. Život ich rodín je neustálym utrpením. Jedna žena, 23-ročná matka dvoch detí, mi položila otázku: ,Som vdova? Mám sa modliť za svojho manžela ako za živého človeka alebo za mŕtveho?‘ Pri každej výmene väzňov, keď sa ich manželia sa nevrátia, ich bolesť sa zväčšuje. Pre každú rodinu je to neustále fyzické a psychické mučenie,“ uviedol arcibiskup Ševčuk.
Pre tých, ktorí sa vrátia, prináša oslobodenie z ruského zajatia aj náročné výzvy, vysvetlil počas konferencie apoštolský nuncius na Ukrajine, arcibiskup Visvaldas Kulbokas. Keď sa rozprávame s ľuďmi, ktorí sa vracajú na Ukrajinu, a opisujú podmienky, v ktorých boli väznení, sú to hrozné podmienky, najmä pre vojakov. Niektorí z nich nie sú schopní hovoriť, sú takí traumatizovaní.“
Podľa vyššieho arcibiskupa Ševčuka však trpia aj mnohé iné rodiny: „Dnes je väčšina rodín rozdelená, pretože muži sú v armáde a ženy s deťmi odišli z mesta alebo dokonca z krajiny.“ Štatistiky vyplývajúce z tejto situácie sú hrozivé: „V roku 2023 sa u nás uzavrelo 170 000 sobášov, ale zároveň bolo 120 000 rozvodov. To sú najvyššie čísla rozvodovosti v histórii nezávislej Ukrajiny. Pomoc týmto ľuďom je pre našu cirkev obrovskou výzvou. Veľmi často sa nedá robiť nič iné, len byť prítomný, plakať s nimi, držať za ruku tú ženu alebo vojaka, ktorý sa trápi. Toto je najväčšia pastoračná výzva pre mňa a pre Cirkev v súčasnosti,“ povedala hlava najväčšej cirkvi východného obradu zjednotenej s Rímom.
Zabudnutý konflikt?
Arcibiskup Visvaldas Kulbokas hovoril aj o nebezpečenstve zabudnutia na Ukrajinu: „Pre ľudí v zahraničí je ťažké predstaviť si, čo sa tu deje. Niektorí sú v pokušení uveriť, že všetko sa už skončilo, ale my každý deň strácame stovky životov, vojakov aj civilistov.“ Pre tých, ktorí žijú v blízkosti frontovej línie alebo na okupovanej Ukrajine, je nemožné zabudnúť na vojnu. „Situácia na fronte je horšia ako očistec, je tam veľa ľudí, ku ktorým sa nemôžeme dostať, dokonca ani doniesť jedlo či vodu,“ povedal nuncius.
Na okupovaných územiach bola Ukrajinská gréckokatolícka cirkev zatlačená do podzemia, vysvetlil vyšší arcibiskup Ševčuk. „V tejto časti Ukrajiny už nie sú žiadni katolícki kňazi. Dostali sme informáciu, že naši ľudia v Donecku sa chodili každú nedeľu modliť do kostola aj bez kňaza, ale kostol bol skonfiškovaný a dvere zatvorené. Na okupovaných územiach v okolí Záporožia ruské úrady vydali osobitný dekrét, ktorým zakázali existenciu Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi a skonfiškovali náš majetok. Preto sa ľudia modlia vo svojich domovoch, a ak môžu, zúčastňujú sa na našich bohoslužbách cez internet.“
Výraznou pripomienkou nebezpečenstva, ktorému čelia katolíci na okupovanej Ukrajine, je pretrvávajúce väznenie otcov Ivana Levického a Bohdana Heletu, ktorí boli zatknutí v novembri 2022. „Sú živí alebo mŕtvi? Od ich zatknutia sme nedostali žiadne správy,“ povedal vyšší arcibiskup Ševčuk.
Ďakujeme ACN, že stojí na našej strane
Tvárou v tvár týmto obrovským výzvam Katolícka cirkev na Ukrajine naďalej robí, čo môže. Ukrajinská gréckokatolícka cirkev investovala do programov na poskytovanie psychologickej podpory traumatizovaným ľuďom. Poukazuje tiež na potrebu pomôcť približne siedmim miliónom Ukrajincov postihnutých nedostatkom potravín, najmä v okruhu 50 km od frontovej línie.
Podľa arcibiskupa Ševčuka koordinovaná medzinárodná reakcia zatiaľ umožnila zázrak: „Minulý rok sme dokázali odolať najväčšej humanitárnej kríze od druhej svetovej vojny.“ Teraz však „počiatočná eufória z humanitárnej pomoci pre Ukrajinu vyprcháva, preto musíme rozvinúť vlastnú logistiku, aby sme pomohli tým, ktorí to potrebujú.“
Nadácia ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi zohrala v tomto úsilí kľúčovú úlohu a Ukrajina bola v posledných dvoch rokoch najväčším príjemcom pomoci tejto organizácie. Pápežská nadácia od 24. februára 2022 podporila viac ako 600 projektov, medzi ktoré patrí financovanie výstavby 11 centier psychologickej a duchovnej starostlivosti, ako aj financovanie letných táborov pre deti najviac postihnuté bojmi, nákup vozidiel pre kňazov a rehoľníkov na ich pastoračnú službu, a tiež poskytnutie vykurovacích systémov a piecok pre cirkevné zariadenia, aby prežili kruté zimy.
„Ďakujeme ACN za vašu odvahu, za vaše návštevy v posledných rokoch, za to, že nás sprevádzate v týchto bolestných podmienkach. Ďakujeme, že ste s nami v tomto ťažkom období,“ uzavrel vyšší arcibiskup Svjatoslav Ševčuk.
Zdroj: ACN, Filipe d’Avillez, Dorota Luteránová