Vatikán 5. februára (VaticanNews) Silné svedectvo zverejnili vatikánske médiá od mníšky, ktorá spolu s takmer všetkými kresťanmi v pásme Gazy zostáva v katolíckej farnosti Svätej rodiny. „Voda, potraviny a lieky už nie sú k dispozícii. Do ulíc štvrte sa vrátili tanky a strieľajú. Obávame sa o sedem zranených, ktorých nie je možné odviezť do nemocnice: v telách majú stále veľa črepín. A pre všetkých nie je dostatok liekov.“ Máte nejakú nádej? „Neochvejnú.“
S peklom, ktoré sa rozpútalo v Gaze, sa dá len ťažko spojiť. Je to takmer nemožné. Telefónne linky sú prakticky preludom, internet funguje s prestávkami, keď sa práve obnoví dodávka elektriny na viac ako niekoľko hodín denne. Vo chvíli, keď sa sestra Nabila Salehová zveruje vatikánskym médiám so svojou zúfalou výzvou celému svetu, jej hlas je odrezaný práve pre takýto výpadok.
Ponáhľajte sa!
Napriek tomu sa zdá byť zázrakom, že jej volanie je stále počuť z obliehaného, zničeného mesta, do ktorého nič nevchádza a nič z neho neodchádza. „Prosím svet o mier, o dodržiavanie ľudských práv. Prosím všetkých, aby pomohli Gaze, pretože jej obyvatelia trpia. Nemá času nazvyš, domy už neexistujú, potraviny sú takmer vyčerpané a to málo, čo je k dispozícii, stojí päťkrát viac ako zvyčajne. Nie je možné ďalej prežiť, ak sa čoskoro niečo nezmení.“
Zranení potrebujú ošetrenie
Vo farnosti Svätej rodiny, kde sa sestra Nabila zabarikádovala spolu s väčšinou kresťanov v Pásme od začiatku vojny medzi Izraelom a Hamasom, je stále sedem zranených z decembrovej streľby, ktorá stála život matku a jej dcéru, ktoré boli členkami farnosti. Napriek všetkým pokusom sa ich nepodarilo previezť do nemocnice, ktorá by ich mohla prijať. „Mohli sme im poskytnúť len primárnu starostlivosť. Dve zo žien by potrebovali urgentnú operáciu, zatiaľ čo ostatné majú v tele ešte veľa črepín.“ Vo farnosti už nemôžu urobiť viac: medzi vecami, ktoré im chýbajú, sú na prvom mieste lieky. A vďaka Bohu, prezrádza sestra Nabila, že jordánsky kráľ nám dal vyhadzovať potraviny a lieky z lietadiel. Dvakrát. Ale to, samozrejme, nestačí.
Nekonečný teror
Čo však nechýba, je teror. Do ulíc mesta sa vrátili izraelské tanky. Po troch alebo štyroch dňoch pokoja, sťažuje sa mníška, sa vojna vrátila rovnako kruto ako predtým. V okolí sú tanky, dokonca aj v našej škole. Počujeme streľbu, ale vďaka Bohu sa v našej farnosti nič nestalo. Je nádej ešte živá? „Samozrejme, že je. Dúfame v Boha. Keby sme tu nemali vieru, všetci by sme boli mŕtvi.“
Federico Piana – VaticanNews