Vatikán 4. februára (VaticanNews) Ježiš, ktorý vychádza v ústrety zranenému ľudstvu, nám ukazuje Otcovu tvár. Svätý Otec František o tom dnes hovoril vo svojom zamyslení pri modlitbe Anjel Pána. Povzbudil prítomných, aby sme sa vzdali falošných predstáv o Bohu a aby objavili Boha, ktorého nám Ježiš predstavuje v evanjeliu. Zdôraznil, že je dôležité pre dozrievanie našej viery, aby sa z kresťanov uzavretých v sakristii stali hlásatelia nádeje.
Videozáznam
Zdroj: VaticanNews
Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Evanjelium z liturgie nám ukazuje Ježiša v pohybe: práve skončil kázanie a po odchode zo synagógy ide do domu Šimona Petra, kde uzdravuje jeho svokru. Potom k večeru opäť vychádza k mestskej bráne, kde stretáva mnoho chorých a posadnutých ľudí a uzdravuje ich; na druhý deň ráno vstáva skoro a odchádza do ústrania modliť sa; a nakoniec sa opäť vydáva na cestu cez Galileu (porov. Mk 1, 29 – 39). Ježiš je v pohybe.
Zastavme sa pri Ježišovom neustálom pohybe, ktorý nám hovorí niečo dôležité o Bohu a zároveň nás vyzýva k niektorým otázkam o našej viere.
Ježiš, ktorý vychádza v ústrety zranenému ľudstvu, nám zjavuje Otcovu tvár. Je možné, že v nás stále pretrváva predstava vzdialeného, chladného Boha, ktorému je ľahostajný náš údel. Evanjelium nám však ukazuje, že Ježiš po vyučovaní v synagóge vychádza von, aby slovo, ktoré hlásal, mohlo ľudí osloviť, dotknúť sa ich a uzdraviť. Tým nám zjavuje, že Boh nie je vzdialený pán, ktorý k nám hovorí z výšky; naopak, je to Otec plný lásky, ktorý sa stáva blízkym, ktorý navštevuje naše domovy, ktorý chce zachraňovať a vyslobodzovať, uzdravovať z každého zla na tele i na duchu. Boh je nám vždy nablízku. Boží postoj sa dá vyjadriť tromi slovami: blízkosť, súcit a neha. Boh, ktorý prichádza blízko, aby nás sprevádzal, je nežný a odpúšťa nám. Nezabúdajte na to: blízkosť, súcit a neha. To je Boží postoj.
Toto Ježišovo ustavičné kráčanie nás konfrontuje. Môžeme sa pýtať sami seba: objavili sme tvár Boha ako Otca milosrdenstva, alebo veríme a hlásame chladného a vzdialeného Boha? Prináša nám viera zdravý nepokoj alebo je pre nás vnútornou útechou, ktorá nás necháva na pokoji? Modlíme sa len preto, aby sme sa cítili dobre, alebo nás slovo, ktoré počúvame a hlásame, pobáda, aby sme podobne ako Ježiš vyšli k druhým a šírili Božiu útechu? Bude dobré, ak si tieto otázky položíme.
Hľaďme teda na Ježišovu cestu a pamätajme, že naším prvým duchovným dielom je toto: zanechať predstavu Boha, o ktorom si myslíme, že ho poznáme, a každý deň sa obracať k Bohu, ktorého nám Ježiš predstavuje v evanjeliu, ktorý je Otec lásky a Otec súcitu. Otec, ktorý je blízky, súcitný a nežný. A keď objavíme pravú tvár Boha Otca, naša viera dozrieva: už nie sme „kresťanmi zo sakristie“ alebo „salónnymi kresťanmi“, ale cítime sa povolaní stať sa nositeľmi Božej nádeje a uzdravenia.
Najsvätejšia Panna Mária, Žena na ceste, pomáhaj nám, aby sme ohlasovali a vydávali svedectvo o Pánovi, ktorý je blízky, súcitný a nežný.
Preklad Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News, Andrej Klapka, Martin Jarábek