Vatikán 31. januára (VaticanNewss) V pondelok 29. januára uverejnil taliansky denník „La Stampa“ rozhovor Svätého Otca s vatikanistom Domenicom Agassom. Témy rozhovoru sú vojny vo svete a diplomacia Svätej stolice, pápežove výzvy mladým a odkaz „svätca mladých“ dona Bosca, ktorého sviatok sa slávi 31. januára, ďalej požehnanie ľudí žijúcich v „neregulárnych“ zväzkoch, umelá inteligencia, ale tiež pápežovo zdravie a osamelosť, návšteva argentínskeho prezidenta, apoštolské cesty, stanovenie Stretnutia detí i pápežov sen o Cirkvi.
„Pápež František nás víta s úsmevom,“ píše Domenico Agassi v úvode o svojom príchode do Domu sv. Marty, kde sa uskutočnilo stretnutie s rozhovorom. Ako prvé témy rozhovoru sú súčasné vojny, ktoré trápia celý svet. Svätý Otec zdôrazňuje, že „sa nikdy neunaví vyzývať zodpovedných politikov zastaviť bomby a skoncovať s nepriateľskými postojmi“. Na otázku, či podľa neho existuje niečo ako „spravodlivá vojna“, pápež odpovedá:
„Musíte rozlišovať a byť veľmi opatrní, pokiaľ ide o pojmy. Ak vám do domu prídu zlodeji, aby vás okradli a napadli, budete sa brániť. Nerád však túto reakciu nazývam ,spravodlivou vojnou‘, pretože je to definícia, ktorá sa dá zneužiť. Áno, je správne a legitímne brániť sa. Ale prosím, hovorme o sebaobrane, aby sme sa vyhli ospravedlňovaniu vojen, ktoré sú vždy zlé.“
Pri spomínaní konkrétnych vojen v Palestíne, Izraeli a na Blízkom východe sa redaktor opýtal pápeža čoho sa v tejto súvislosti najviac obáva. Petrov nástupca odpovedá, že „vojenskej eskalácie“, pretože „konflikt môže ešte viac prehĺbiť násilie“. Pápež však vyznáva, že si „pestuje nádej, pretože sa konajú dôverné stretnutia“ na dosiahnutie dohôd a prímeria. O vatikánskej diplomacii ohľadom vojny na Ukrajine pápež uvádza, že tým poveril kard. Zuppiho, predsedu Talianskej biskupskej konferencie a spolupracujú s ruskou komisárkou pre práva detí Máriou Ľvovou-Belovou na repatriácii všetkých ukrajinských detí násilne odvlečených do Ruska.
Podľa Svätého Otca piliermi, na ktorých je možné budovať svetový mier, sú dialóg a „hľadanie ducha ľudskej solidarity a bratstva“, pretože „medzi bratmi a sestrami sa už nemôžeme navzájom zabíjať“. Potom pápež pripomína, že záleží aj na modlitbe, ktorá je mocná a konkrétna. Ako dodáva, modlitba „pripravuje cestu k mieru, klope na dvere Božieho srdca, aby mohol osvietiť a viesť ľudí k pokoju“. Pokoj je dar, zdôrazňuje Svätý Otec, a „Boh nám ho môže dať aj vtedy, keď sa zdá, že vojna neúprosne víťazí“.
Potom sa téma rozhovoru obracia k mladým. Redaktor pripomína, že 31. január je sviatkom sv. Jána Bosca „svätca mladých“ a pýta sa, čo podľa pápeža tento svätec môže učiť aj dnes? Rímsky biskup okrem iného odpovedá:
„Don Bosco vraj raz povedal: «Ak chcete získať mladých a pomáhať im, hoď loptu na cestu». Zakladateľ saleziánov a Dcér Márie Pomocnice kresťanov dokázal zavolať, zapojiť a nadchnúť deti bez budúcnosti a dať im budúcnosť. Ako? Pomocou oratórií. Tam sa mladí ľudia hrali, modlili a učili. (...) Dal im intelektuálne a duchovné nástroje na prekonávanie prekážok a na čo najlepšie využitie ich života. A podarilo sa mu to aj napriek ostrým útokom: (...) a v nepriateľskom prostredí dokázal zmeniť spoločenský postoj oblasti k mladým ľuďom k lepšiemu. Don Bosco trochu zmenil dejiny. (...)“.
Vatikanista Agasso sa vracia k SDM v Lisabone a pýta sa pápeža Františka na význam výzvy, že Cirkev je pre „všetkých, všetkých“ (todos, todos todos). Pápež vysvetľuje:
„Je to kľúč k pochopeniu Ježiša. Kristus do nej pozýva všetkých. Všetkých. Existuje podobenstvo: o svadobnej hostine, na ktorú nikto neprišiel, a tak kráľ posiela sluhov, aby «na križovatke ciest pozvali na svadbu každého, koho nájdu». Boží Syn chce dať jasne najavo, že nechce mať vybranú skupinu, elitu. Potom sa možno niekto „prepašuje“, ale v tej chvíli je to Boh, kto sa o to postará, kto ukáže cestu. Keď sa ma pýtajú: „Ale môžu vstúpiť aj títo ľudia, ktorí sú v takejto nevhodnej morálnej situácii?“, ubezpečujem ich: „Všetci, Pán to povedal. Takéto otázky mi prichádzajú najmä v poslednom čase, po niektorých mojich rozhodnutiach...“
Tu sa otázka redaktora obrátila na pápežove dovolenie požehnávať ľudí v „neregulárnych“ zväzkoch. Petrov nástupca objasňuje:
„(...) Evanjelium má posvätiť každého. Samozrejme, za predpokladu dobrej vôle. A je potrebné dať presný návod na kresťanský život (zdôrazňujem, že sa nežehná spojenie, zväzok, ale ľudia). Ale všetci sme hriešnici: prečo teda zostavovať zoznam hriešnikov, ktorí môžu vstúpiť do Cirkvi, a zoznam hriešnikov, ktorí v Cirkvi nemôžu byť? Toto nie je evanjelium.(...) Vo všeobecnosti však verím, že sa postupne všetci zmierili s duchom vyhlásenia ,Fiducia supplicans‘ Dikastéria pre náuku viery: chce začleňovať, nie rozdeľovať. Pozýva, aby ľudí prijímali a potom ich zverili Bohu.“
Ďalšia otázka sa týka pápežovho pocitu osamelosti. Svätý Otec odpovedá:
„Osamelosť je premenlivá ako jar: v tomto období môžete mať krásny deň, so slnkom, modrou oblohou a príjemným vánkom; o 24 hodín neskôr sa možno počasie zatiahne. Osamelosť zažívame všetci. Každý, kto hovorí ,neviem, čo je to osamelosť‘, je človek, ktorému niečo chýba. Keď sa cítim osamelý, v prvom rade sa modlím. A keď cítim okolo seba napätie, pokojne sa snažím nadviazať dialóg a konfrontáciu. Ale vždy pokračujem deň za dňom.“
Redaktor sa pýta aj na éru umelej inteligencie, ktorej sa venuje posolstvo k Svetovému dňu komunikačných prostriedkov. Podľa pápeža Františka „každá vedecká a technologická inovácia musí mať ľudský charakter a umožniť ľuďom, aby zostali plne ľudskými“. Ako pápež tiež uvádza, „cieľom musí byť, aby umelá inteligencia bola vždy v súlade s dôstojnosťou človeka“, pretože „ak takáto harmónia neexistuje, bude to samovražda“. Svätý Otec ďalej uisťuje, že Boh má miesto medzi „robotmi“, lebo práve Boh „to umožňuje“, a „je nám vždy nablízku, pripravený pomôcť nám, aj keď si to neuvedomujeme, aj keď ho nehľadáme, aj keď ho nechceme“, „dáva sa počuť cestami, ktoré prekonávajú všetko a všetkých“.
Ohľadom jeho ciest v roku 2024 Svätý Otec spomína Belgicko, Východný Timor, Papuu-Novú Guineu a Indonéziu. A predpokladá sa aj Argentína, ale „tá je zatiaľ“, hovorí pápež „v zátvorke“. Vatikanista Abasso sa pýta, či sa cítil „urazený“ od slovných útokov nového argentínskeho prezidenta Javiera Mileia. Pápež jednoznačne hovorí, že nie a dodáva: „Slová vo volebnej kampani prichádzajú a odchádzajú.“ Pápež potvrdzuje, že sa s prezidentom stretne 11. februára pri kanonizácii Argentínčanky „Mamy Antuly“ tu vo Vatikáne. „Viem, že ma požiadal o stretnutie na rozhovor“, uvádza pápež, „súhlasil som, takže sa uvidíme. A som pripravený začať s ním dialóg – hovoriť a počúvať. Tak ako s každým“.
Redaktor sa pýta prečo stanovil Svetový deň stretnutia detí. Svätý Otec odpovedal „Pretože chýbal“. A jeho cieľom je odpovedať na otázku „aký svet chceme zanechať deťom, ktoré vyrastajú?“ „Ak načúvame a pozorujeme deti“, vysvetľuje ďalej pápež, „sú pre nás dospelých a starších učiteľmi života, pretože sú čisté, úprimné a spontánne. Každé ich správanie, aj to najkomplikovanejšie a zdanlivo nerozlúštiteľné, je poučením. Ak sa budeme usilovať o ich dobro, budeme robiť dobro aj sebe. A celému ľudstvu“.
V rozhovore Svätý Otec odpovedá na otázku „aký je jeho sen o budúcej Cirkvi“ aj týmito slovami:
„(...) Snívam o Cirkvi, ktorá vie byť blízko ľuďom v konkrétnosti a nuansách každodenného života. (...) Cirkev je povolaná vyjsť zo seba samej a zamieriť k perifériám, a to nielen geografickým, ale aj existenčným: k tajomstvu hriechu, bolesti, nespravodlivosti, k nevedomosti a absencii viery, k myšlienkam, k akejkoľvek forme biedy.“
Napokon sa redaktor opýtal na pápežove spomienky z jeho voľby pred jedenástimi rokmi. Petrov nástupca si spomína na potlesk po jeho prvom prejave v „synodálnej sále“, pričom s úsmevom dodáva: „Absolútne som však netušil, čo mi neskôr mnohí prezradili: ten prejav bol mojím ,odsúdením‘“. Potom, pred voľbou, mu jeden kardinál povedal, že „potrebujú pápeža, ako je on“. Ako ďalej spomína Svätý Otec, netušil o „pripravovanej kampani“: „Až do obeda 13. marca, tu v Dome sv. Marty niekoľko hodín pred rozhodujúcim hlasovaním, počas jedla mi položili dve alebo tri ,podozrivé‘ otázky... Vtedy som si v duchu začal hovoriť: Deje sa tu niečo čudné.... Ale aj tak som si stihol dať siestu. A keď som bol zvolený, mal som v sebe prekvapujúci pocit pokoja.“
Na záver pápež redaktorovi na otázku ako sa cíti odpovedá: „Cítim sa ako farár. Samozrejme, veľmi veľkej, planetárnej farnosti, ale rád si zachovávam ducha farára: byť medzi ľuďmi, kde vždy nájdem Boha.“
Miroslava Holubíková – VaticanNews