Vatikán 19. januára (VaticanNews) „Dúfam, že všetci na svete chápu náš problém na Ukrajine a že nie sme sami,“ zdôrazňuje akrobatka Angelina Fedorčenková. V stredu 17. januára počas generálnej audiencie vystúpila s cirkusom, v ktorom momentálne pôsobí, pred pápežom a pútnikmi. Predstavenie malo za tému situáciu u našich východných susedov. Ako zdôraznila jedna zo štyroch Ukrajiniek v súbore Kráľovského cirkusu, zámerom bolo odovzdať určité posolstvo. „Po prvé, vyrozprávať príbeh cirkusu a po druhé, pripomenúť ľuďom vojnu na Ukrajine,“ hovorí žena. Potom sa odvoláva na svoje skúsenosti. „Pochádzam z Charkova. Od prvého dňa vojny ľudia, ktorí tam žijú, už nežijú tak ako predtým. Teraz je všetko iné (...), nenormálne. Takže to treba ukončiť. A veľmi si želám, aby nám svet pomohol, aby sme toto zlo rýchlejšie prekonali, pretože (...) v takýchto podmienkach sa nedá žiť.“
Ako dodáva, na jej sídlisku Saltivka bola od začiatku strašná deštrukcia. „Môj byt a všetci moji susedia utrpeli. Moja babička dodnes nemá okná a teraz (...) je na Ukrajine strašná zima,“ zdôrazňuje. Zdôrazňuje však, že najťažšia je neistota: „Neviem, či má zmysel sťahovať sa do nového domu, pretože predsa len môže prísť ďalšia raketa.“
Okrem toho je tu strach o blízkych, najmä o príslušníkov armády. „Môj otec je tiež z Charkova a v súčasnosti slúži v armáde. A je veľmi smutné, že on aj mladí muži sú nútení brániť našu zem, naše mestá a dediny za cenu vlastného života,“ vyznáva sa Angelina. Akrobatka tam v súčasnosti trvalo nežije, ale nedávno navštívila svojich príbuzných. Vatikánskemu rozhlasu preto opísala, aká je atmosféra medzi obyvateľmi mesta: „Nechceme byť s Ruskom. To je fakt. Charkov nechce byť s Ruskom. To je fakt. A my sme sa to snažili ukázať od prvých dní.“
Angelina potom spomína, ako sa išla pozrieť do severnej Saltivky, vzdialenej 20 minút od jej domova. „Pamätám si presne na túto osadu,“ hovorí, „raz sme tam všetci chceli žiť, boli tam také vysoké a krásne budovy. Teraz tam nie je nič. Len diery, obrovské diery v obrovských budovách.“ Potom dodáva: „Bojím sa len pomyslieť na to, kde sú títo ľudia teraz, čo sa s nimi deje a čo by mohli robiť.“ Dievča potom hovorí, že ľudia majú jasný postoj: „chcú, aby sa to skončilo, a nechcú byť s Ruskom. A zatiaľ sa teraz všetci snažia prežiť v súčasných podmienkach a neodísť domov, pretože tí, ktorí chceli odísť, už odišli.“