Vatikán 18. januára (E-kai) Ježiš neprikazuje jednotu, ale sa za ňu modlí, poznamenal kardinál Kurt Koch, prefekt vatikánskeho dikastéria pre podporu jednoty kresťanov. Dnešným dňom sa začína Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov vo všeobecnej Cirkvi, ktorý pápež František slávnostne ukončí 25. januára bohoslužbou vešpier v Bazilike svätého Pavla za hradbami v Ríme. Mottom týždňa sú slová Milovať budeš Pána svojho Boha... a svojho blížneho ako seba samého (porov. Lk 10, 27).
V rozhovore pre portál Vatican News kardinál Koch pripomenul, že v ekumenizme rozlišujeme dve formy: ekumenizmus lásky a ekumenizmus pravdy. „Ekumenizmus pravdy je teologické prehodnotenie problémov, ktoré viedli k rozdeleniu Cirkvi; ekumenizmus lásky je podpora priateľských vzťahov s inými cirkvami. V tomto zmysle je láska základným motívom ekumenizmu, pretože ak niekoho naozaj milujem, chcem ho aj spoznať – a keď pestujeme priateľské vzťahy s inou cirkvou, ide aj o to, aby sme ju spoznali v jej charizmách. V tomto zmysle je ekumenizmus lásky predpokladom toho, aby sme vôbec mohli viesť teologický dialóg,“ vysvetlil kardinál Koch.
Pripomenul, že tento rok si pripomíname 60. výročie, keď sa v Jeruzaleme stretli pápež Pavol VI. a ekumenický patriarcha Atenagoras I., čím prelomili múr nemožnosti porozumenia, ktorý po stáročia oddeľoval pravoslávnych a katolíkov. „Verím, že tento znak lásky a priateľstva sa stal východiskom veľkého ekumenizmu,“ zdôraznil.
Na otázku, aké ekumenické „míľniky“ možno očakávať v tomto roku, kardinál Koch odpovedal: „Myslím si, že v prvom rade sa pripravujeme na budúci rok. V roku 2025 budeme sláviť 1700. výročie prvého ekumenického koncilu v Nicei, ktorý sa konal v roku 325. Pripravujeme, aj s ekumenickým patriarchom Bartolomejom, ako to môžeme spoločne osláviť, pretože tento koncil sa konal v čase, keď Cirkev ešte nebola zničená toľkými rozdeleniami, takže túto spomienku naozaj nemožno ekumenicky podceňovať. Je to dobrá príležitosť pre všetky kresťanské cirkvi a cirkevné spoločenstvá, aby si tento koncil pripomenuli v ekumenickom spoločenstve a obnovili kristologické vyznanie – pretože arianizmus nepatrí len do minulosti, ale je prítomný aj dnes!“ Kardinál zdôraznil, že tieto spomienky sa viažu na Svätý rok.
Na otázku, za čo konkrétne by sme sa mali počas tohtoročného týždňa modliť, kardinál Koch uviedol: „Za čo sa máme modliť? Myslím si, že v ekumenizme s pravoslávnymi cirkvami prirodzene trpíme aj veľkým napätím a rozdelením vo vnútri Pravoslávnej cirkvi. Napríklad v júni minulého roka sa v Alexandrii konalo plenárne zasadnutie zmiešanej komisie s veľkou pohostinnosťou patriarchu – ale štyri pravoslávne cirkvi neboli prítomné: Rusko, Srbsko, Bulharsko a Antiochia. To, samozrejme, sťažuje situáciu... Samozrejme, pokračujeme v dialógu, podarilo sa nám prijať aj dobrý dokument o synodalite a primáte v druhom tisícročí a dnes. Je to však pre nás veľká výzva. Na jednej strane nechceme a nemôžeme zasahovať do vnútropravoslávnych napätí. Na druhej strane neutralita neznamená ľahostajnosť, ale samozrejme, že sa nás to dotýka.“
Keď kardinál hovoril o ekumenizme s cirkvami, ktoré vzišli z reformácie, poukázal na potrebu prehĺbiť duchovný rozmer. „Koniec-koncov, ekumenické hnutie sa začalo modlitebným hnutím. Pápež Benedikt XVI. to raz vyjadril krásnym obrazom, že ekumenická loď by nikdy nevyplávala na šíre more, keby ju nepoháňal prúd modlitby... Ekumenické hnutie bolo pôvodne modlitebným hnutím a musí ním zostať, pretože základom ekumenizmu je Veľká Pánova modlitba zo 17. kapitoly Jánovho evanjelia, a je zaujímavé všimnúť si nasledujúce slová: Ježiš neprikazuje jednotu, ale modlí sa za jednotu. A ak sa Ježiš modlil za jednotu svojich učeníkov, čo lepšie môžeme urobiť my?“ dodal kardinál Koch.