Vatikán 16. januára (VaticanNews) Sto dní po útoku Hamasu na Izrael a zajatí stoviek rukojemníkov napísala Rachel Goldberg Polinová, matka jedného zo zadržaných a hovorkyňa rodín rukojemníkov, ktorí sa v novembri minulého roka stretli s pápežom Františkom, exkluzívny článok pre L‘Osservatore Romano.
–––
V nedeľu 14. januára uplynulo sto dní od chvíle, keď mi počas návštevy hudobného festivalu ukradli môjho jediného syna Hersha. Pred únosom ho postrelili a amputovali mu ruku v lakti. Hersh má dvojité občianstvo: americké a izraelské. Neexistujú slová, ktoré by dostatočne opísali, čo pre mňa a moju rodinu znamenalo posledných 100 dní.
Od jeho únosu sme o ňom nič nevedeli, no napriek tomu sme aj v týchto najtemnejších časoch zahŕňaní súcitom, milosťou, láskou a podporou. Pomoc kresťanského spoločenstva na celom svete je mimoriadne dôležitá. Dostali sme tisíce správ s požehnaním pre nášho syna, aby zostal silný a vrátil sa domov, fotografie rodinných stolov pri štedrovečernej večeri s prázdnym tanierom s Hershovým menom a ľudí, ktorí za Hersha zapaľujú sviečky na polnočnej omši. Tento súcit kresťanov z celého sveta je veľmi dojímavý.
Mal som vzácnu príležitosť stretnúť sa so Svätým Otcom spolu s niektorými ďalšími rodinami rukojemníkov. Vypočul si nás, zdieľal našu bolesť a povedal niečo, čo ma naozaj zasiahlo. A síce, že to, čo prežívame, je hrôza a táto hrôza je absenciou ľudskosti. Bolo to jednoduché a múdre. Dovtedy som o ľudskosti pochyboval, ale po vypočutí týchto slov sa mi vrátila nádej.
Odkedy Hersha uniesli, mám nad srdcom prilepený lístok s počtom dní, ktoré uplynuli od jeho zmiznutia, a každé ráno si to číslo prepisujem. Nedávno som začal vyzývať ostatných, aby sa ku mne pridali a nalepili si lístok s číslom, tak ako som to urobil ja. Je to symbol solidarity v našom rozdelenom svete. Vyzývam všetkých ľudí všetkých vierovyznaní, etník, národností a vekových kategórií, aby sa ku mne pridali. Vo svete, ktorý na mnohých miestach tak veľmi trpí, je to jednoduchý spôsob, ako sa môžeme všetci spojiť a povedať dosť. Dosť bolo utrpenia ľudí na oboch stranách konfliktu. Dosť bolo sĺz, krviprelievania a bolesti.
Prvým krokom k súcitu je jednota a prvým krokom k jednote je solidarita, a tou môže byť môj symbol. Pripojte sa ku mne so symbolom trpiacej matky. Tak ako plakala matka Mária, plačem aj ja za náš rozdelený svet. Modlím sa a verím, že čoskoro príde spása pre Herša a ostatných milovaných rukojemníkov; a pre všetky tisíce nevinných ľudí, ktorí trpia v Gaze.