Vatikán 31. decembra (VaticanMedia) Cirkev sa učí vďačnosti a nádeji od Panny Márie. O tom hovoril Svätý Otec v homílii pri ďakovnej pobožnosti na konci kalendárneho roka, pričom poukázal aj na poslanie mesta Rím, ktoré sa pripravuje na slávenie Jubilejného roka 2025. Pracujeme na tom, aby toto mesto bolo znamením nádeje pre tých, ktorí tu žijú a pre tých, ktorí ho navštevujú? Slávenie vešpier bolo zakončené eucharistickou poklonou so spevom Te Deum a požehnaním. Pápežovu homíliu prinášame v plnom znení.
_____
Prvé vešpery zo slávnosti Panny Márie Bohorodičky a Te Deum, 31. decembra 2023
Viera nám umožňuje túto hodinu prežiť inak ako svetské zmýšľanie. Viera v Ježiša Krista, vteleného Boha, narodeného z Panny Márie, dáva nový spôsob vnímania času a života. Zhrnul by som to do dvoch slov: vďačnosť a nádej.
Niekto by mohol povedať: „Nerobia to vari všetci v tento posledný večer v roku? Všetci ďakujú, všetci dúfajú, či veriaci alebo neveriaci“. Možno sa to tak môže zdať, a možno to tak aj je! Ale v skutočnosti sú svetská vďačnosť a svetská nádej len zdanlivé; chýba im podstatný rozmer, ktorým je vzťah s druhým a s ostatnými, s Bohom a s bratmi a sestrami. Sú zamerané na seba, na svoje záujmy, a tak im chýba dych, nejdú za hranice spokojnosti a optimizmu.
Namiesto toho v tejto liturgii, ktorá vrcholí veľkým hymnom Te Deum laudamus, človek dýcha úplne inou atmosférou: atmosférou chvály, úžasu, vďačnosti. A to sa deje nie kvôli majestátnosti baziliky, nie kvôli svetlám a spevom – tieto veci sú skôr dôsledkom –, ale kvôli tajomstvu, ktoré antifóna k prvému žalmu vyjadruje takto: „Obdivuhodná výmena! Stvoriteľ si vzal dušu i telo, narodil sa z panny; [...] dáva nám svoje božstvo“. Táto tajomná výmena.
Liturgia nám umožňuje vstúpiť do pocitov Cirkvi; a Cirkev sa ich takpovediac učí od Panny Márie.
Zamyslime sa nad tým, aká vďačnosť musela byť v Máriinom srdci, keď sa pozerala na novorodeného Ježiša. Je to skúsenosť, ktorú môže mať len matka, a predsa v nej, v Božej Matke, má jedinečnú, neporovnateľnú hĺbku. Mária vie, ona sama s Jozefom, odkiaľ to dieťa pochádza. A predsa je tam, dýcha, plače, potrebuje jesť, byť prikrytý, opatrený. Tajomstvo dáva priestor vďačnosti, ktorá sa vynára v kontemplácii daru, v nezištnosti, zatiaľ čo sa udúša v túžbe mať a tváriť sa.
Cirkev sa učí vďačnosti od Panny Márie. A učí sa aj nádeji. Človek by si myslel, že Boh si vybral ju, Máriu z Nazareta, pretože v jej srdci videl odraz svojej vlastnej nádeje. Tú, ktorú do nej sám vlial svojím Duchom. Mária bola vždy naplnená láskou, naplnená milosťou, a preto je naplnená aj dôverou a nádejou.
U Márie a Cirkvi to nie je optimizmus, je to niečo iné: je to viera v Boha, ktorý je verný svojim prísľubom (porov. Lk 1, 55); a táto viera má podobu nádeje v dimenzii času, mohli by sme povedať „na ceste“. Kresťan, podobne ako Mária, je pútnikom nádeje. A práve toto bude témou Jubilejného roka 2025: „Pútnici nádeje“.
Drahí bratia a sestry, môžeme si položiť otázku: pripravuje sa Rím na to, aby sa vo Svätom roku stal „mestom nádeje“? Všetci vieme, že organizácia Jubilea už nejaký čas prebieha. Dobre však chápeme, že v perspektíve, ktorú preberáme, nejde v prvom rade o toto; ide skôr o svedectvo cirkevného a občianskeho spoločenstva; svedectvo, ktoré viac ako v udalostiach spočíva v štýle života, v etickej a duchovnej kvalite spoločného života. A tak možno otázku formulovať takto: pracujeme, každý vo svojom okolí, na tom, aby toto mesto bolo znamením nádeje pre tých, ktorí tu žijú, a pre tých, ktorí ho navštevujú?
Napríklad. Vstúpiť na Svätopeterské námestie a vidieť, že v objatí kolonády sa slobodne a pokojne pohybujú ľudia rôznych národností, kultúr a náboženstiev, je zážitok, ktorý vzbudzuje nádej, ale je dôležité, aby bola táto skúsenosť potvrdená vrelým prijatím pri návšteve baziliky ako aj v informačných službách.
Ďalší príklad: pôvab historického centra Ríma je trvalý a univerzálny, ale musia si ho užívať aj starší ľudia alebo ľudia s nejakým pohybovým postihnutím; a „veľká krása“ musí byť doplnená jednoduchým dekórom a normálnou funkčnosťou na miestach a v situáciách bežného, každodenného života. Pretože mesto, v ktorom sa lepšie žije jeho obyvateľom, je aj prívetivejšie pre všetkých.
Drahí bratia a sestry, púť, najmä náročná, si vyžaduje dobrú prípravu. Preto je nadchádzajúci rok, ktorý predchádza jubileu, venovaný modlitbe. A akú lepšiu učiteľku by sme mohli mať ako našu svätú Matku? Vstúpme do jej školy: učme sa od nej žiť každý deň, každý okamih, každé pracovné nasadenie s vnútorným pohľadom obráteným k Ježišovi. Radosti i starosti, spokojnosť i problémy. Všetko v prítomnosti Pána Ježiša a s jeho milosťou. Všetko s vďačnosťou a nádejou.
(Preklad Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News, Andrej Klapka, Martin Jarábek)