V Mníchove zomrel držiteľ ocenenia Fra Angelico Jozef Halmo

TK KBS, tk, ml; pz | 25. 12. 2023 08:25



Bratislava 25. decembra (TK KBS) V Mníchove zomrel všestranný hudobník Jozef Halmo, informoval J. M. Rydlo.



Bol to učiteľ hudby a upravovateľ pre rôzne inštrumentálne zoskupenia, ale i hudobný producent. K najvzácnejším opusom jeho tvorby však patria sakrálne skladby, najmä hymnus Radostná zvesť, Kráľovná nebies, Sancta Maria, Dolorosa, Ľudová omša Kráľovná nebies. Prinášame spomienku na neho.



V roku 2015 získal ako jeden z laureátov v oblasti hudobného umenia cenu patróna umelcov Fra Angelico. Ocenila ho Rada Konferencie biskupov Slovenska pre vedu, vzdelanie a kultúru, ktorú vedie ordinár Ozbrojených zborov a ozbrojených síl SR Mons. František Rábek. Prinášame plné znenie laudátia, ktoré predniesol Jozef Vrábel.





Jozef Halmo sa narodil v Bošanoch 13.marca 1939, kde aj navštevoval hudobnú školu. Hru na akordeóne študoval na Vyššej hudobnej škole, neskôr na Konzervatóriu v Bratislave. Vyučoval na hudobnej škole v Bánovciach nad Bebravou. Posledné roky na Slovensku pôsobil ako kultúrny pracovník na Okresnom osvetovom stredisku v Topoľčanoch. Od roku 1969 žil v Mníchove.



Tu pôsobil najmä ako učiteľ hudby a upravovateľ pre rôzne inštrumentálne zoskupenia, ale i ako hudobný producent, skrátka: všestranný hudobník. Hoci počas uplynulých desaťročí písal najmä ľahkú hudbu, najvzácnejším opusom jeho tvorby je sakrálna tvorba – z nej najmä hymnus Kráľovná nebies, Sancta Maria, Dolorosa, Ľudová omša Kráľovná nebies. Osobitné miesto v jeho sakrálnej tvorbe predstavuje známa rytmická zľudovelá Vianočná omša „Radostná zvesť“.



Vianočnú omšu Jozefa Halmu prvýkrát vysielali z Mníchova 26. decembra 1974 v interpretácii krajanských spevákov pod vedením Viktora Magdolena, dlhoročného režiséra vysielania spomínaných bohoslužieb v kostole sv.Štefana. Na Slovensku bola prvýkrát hraná na Vianoce v roku 1976 v Ružomberku pod vedením profesora Štefana Olosa . Ako si spomína Jozef Halmo na vznik Vianočnej omše?



„Začiatkom sedemdesiatich rokov slovenská pospolitosť v Mníchove bola veľmi čulá. Hoc sme sa nachádzali v cudzine, chceli sme si udržať naše národné a kresťanské povedomie. A preto každý sa snažil prispieť ako vedel, k obohateniu spoločenského a kultúrneho života. Doktor Anton Hlinka mi navrhol, či by sme neurobili nejakú beatovú omšu, ktoré boli v tých časoch veľmi obľúbené. Ja som nemal k tejto hudbe žiadny vzťah, nazval som ju „epileptická muzika.“



Hoci som bol hudobník, s komponovaním som nemal žiadne skúsenosti. Keď sa už mám o niečo pokúsiť, tak radšej by som urobil nejakú detskú vianočnú omšu – ako beatovú. Jednak ako spomienku na naše detské Vianoce, a jednak preto, lebo ako učiteľ hudby mám blízky vzťah k deťom.



Celé nedorozumenie vyriešil náš priateľ hudobník, Holanďan Jony van Dayck, ktorý navrhol, že sa to tak môže zaranžovať, kde budú zastúpené jak ľudové, tak rytmické prvky podľa predstavy autorov obohatené slávnostnými dychovými nástrojmi a jemnými flautami pripomínajúcimi naše fujary. S tým súhlasil aj otec Hlinka. Po ujasnení cieľa som sa pustil do tvorby. Keď sa nejaká melódia doktorovi Hlinkovi zapáčila, urobil na ňu text. Viktor Magdolen, režisér rozhlasu Slobodná Európa, ale aj výborný spevák, spolupracoval s Antonom Hlinkom na melodicko-poetickej stránke, lebo otec Hlinka nemal skúsenosti s písaním textu na melódiu.“ Na úskalia tvorby si Jozef Halmo zaspomínal nasledovne:



„Bolo leto 1974 a mne chýbalo Ofertorium, Comunio a Ite missa est. Boli prázdniny, a tak som šiel na dovolenku do Hintersee pri Salzburgu. Akosi sa mi nedarilo napísať Ofertorium – V jasličkách dieťatko … V duchu som prosil Najvyššieho „ Keďže už pre Teba niečo robím, mohol by si mi pomôcť!“ Ale – nepomohlo to. Nechal som teda komponovanie komponovaním a večer som sa išiel pozrieť do tamojšieho kostola. Pri vchode visela pamätná tabuľa s nápisom: „Tu pôsobil farár Josef Mohr, ktorý napísal text piesne Stille Nacht“. Bolo to pre mňa veľké prekvapenie! Veď Mohr napísal v roku 1818 s Franzom Gruberom azda najkrajšiu vianočnú pieseň na svete! A ja nie som schopný dokončiť jednu jedinú časť omše – hoci aj s viacerými motívmi…? Aký je ten Pán Boh nespravodlivý…! Pomyslel som si. Večer pred usnutím akoby mi niekto pošepkal: „Čo lamentuješ, však už to máš hotové. Pospájaj za sebou doterajšie hudobné nápady – a omšová časť je hotová“. A skutočne, keď som to tak spravil vzniklo Ofertorium. V duchu som sa poďakoval Pánu Bohu za pomoc a oľutoval svoju nedôveru k nemu.“ Toľko Jozef Halmo v svojich spomienkach.



V období totality sme boli sýtení materialistickou kultúrou každého druhu. Pán sa však postaral, aby k nám prišli cez železnú oponu aj duchovné zrná. Cez mnohé kanály, i keď s veľkým rizikom, prichádzala k nám cez Poľsko a Maďarsko náboženská literatúra i hudobné produkcie zo slobodného sveta. Výnimočným dielom obdobia náboženskej perzekúcie bola aj Vianočná omša „Radostná zvesť“. Autor v nej využíva motívy zo slovenských vianočných pastorel, harmonizáciou umocňuje vianočnú atmosféru a moderným rytmom dáva tradičným motívom novú sviežosť. Dodnes sa spieva v mnohých kostoloch na Slovensku i v zahraničí, je často inštrumentálne upravovaná. Vianočnú omšu prijímajú jak dospelí, tak aj deti. Pozoruhodný je aj stály záujem o nahrávku Vianočnej omše, veď doteraz sa predalo vyše osemdesiattisíc kusov kaziet a CD. Bola nahratá aj v nemeckej a francúzskej verzii, avšak ani v inojazyčných verziách sa nezotrel jej slovenský kolorit.



Cítime v nej aj clivotu a nádej duše exulantov. Pripomína nám časy dobývania vytúženej slobody. Dnes môžeme oprávnene povedať, že Radostná zvesť a jej posolstvo viery a nádeje bola pre nás požehnaním, nestráca na svojej jedinečnosti, je stále aktuálna. Zaradila sa medzi naše trvalé vianočné slovenské klenoty.



Udelenie ceny Fra Angelica Jozefovi Halmovi predstavuje uznanie Cirkvi za jeho prínos v oblasti sakrálnej tvorby a na poli evanjelizácie kultúry na Slovensku i v zahraničí.



Zdroj: Archív TK KBS, Jozef Vrábel




[naspat]


(C) TK KBS 2003 - 2024