Francúzsko 15. decembra (VaticanNews) Svedectvo svätosti presahuje hranice nášho náboženstva a môže sa dotknúť srdca každého človeka, zdôrazňuje páter Thomas Georgeon, opát z La Trappe vo Francúzsku, materského opátstva trapistov. Odvoláva sa tak na ovocie mučeníckej smrti siedmich mníchov v Tibhirine v Alžírsku. Ich opátstvo sa už niekoľko rokov stáva cieľom početných pútí a 95 % pútnikov prichádzajúcich k hrobom, kde boli uložené odťaté hlavy mučeníkov, tvoria moslimovia.
Tibhirskí trapisti boli blahorečení pred piatimi rokmi spolu s ďalšími alžírskymi mučeníkmi. Ich príbeh získal širokú publicitu vďaka filmu O Bohoch a ľuďoch, ktorý v roku 2010 získal Veľkú cenu na filmovom festivale v Cannes.
Na otázku o ovocí svedectva francúzskych trapistov v Alžírsku páter Georgeon upozorňuje, že zaujímame príliš karteziánsky prístup, chceli by sme vidieť hmatateľné dôkazy, zatiaľ čo plody vyžarovania svätosti sú najčastejšie ukryté v hĺbke ľudského srdca. Príkladom sú práve tí moslimovia, ktorí s úctou a vierou putujú k hrobu mučeníkov, pretože ich dojalo ich svedectvo. Podľa neho to môže byť ukazovateľom pre všetkých kresťanov, ktorí podobne ako tibirskí mnísi vydávajú svedectvo o svojej viere v nekresťanskom prostredí.
O. Georgeon: Svedectvo aj pre Európu
„V prípade tibirských bratov viac ako mučeníctvo hovorí svedectvo života, ktorý obetovali. Pri ich blahorečení a v kulte, ktorý sa potom rozvinul, neoslavujeme ich smrť, ale ich život, to, čo bolo jeho podstatou, jeho kristologický rozmer, spočívajúci v obetovaní života z lásky k ľudu Alžírska. Títo noví blahoslavení patrili k Cirkvi, ktorá si je vedomá svojej slabosti, pretože po získaní nezávislosti Alžírska sa postavenie kresťanov výrazne oslabilo. Zostala ich len malá hŕstka. Táto Cirkev však dokázala túto slabosť premeniť na svoje bohatstvo. A to je určite posolstvo, z ktorého sa môže poučiť univerzálna Cirkev. Napríklad v Európe, kde kresťania zažívajú čoraz väčšiu chudobu a slabosť v porovnaní s obdobím ešte pred 30 rokmi. Títo blahoslavení nás naozaj môžu niečomu naučiť, ukazujú nám, že prijatím vlastnej slabosti je možné urobiť z nej miesto evanjelizácie a sprítomňovania Krista, hoci aj veľmi chudobným spôsobom.“
Krzysztof Bronk a Xavier Sartre – Vatikán