Vatikán 13. decembra (VaticanNews) Kardinál Matteo Zuppi položil otázky Dikastériu pre náuku viery, či je možné uchovávať pozostatky zosnulých na spoločných miestach podobným ako sú kostnice a či by sa malá časť mohla uchovávať na mieste, ktoré je významné pre zosnulého. V oboch prípadoch je odpoveď „áno“. Avšak je potrebné vyhnúť sa akýmkoľvek panteistickým, naturalistickým alebo nihilistickým nedorozumeniam.
Bude možné zriadiť posvätné miesto „na spoločné umiestnenie a uchovávanie popola pokrstených zosnulých,“ teda spoločný cintorín, kde sa vysype popol jednotlivých zosnulých. Potvrdzuje to Dikastérium pre náuku viery v odpovedi na dve otázky bolonského arcibiskupa Mattea Zuppiho na tému zosnulých veriacich, ktorí sa podrobujú kremácii. V druhej odpovedi sa uvádza, že cirkevná autorita môže zvážiť a posúdiť aj žiadosť rodinných príslušníkov o uchovanie „minimálnej časti“ popola zosnulého na mieste, ktoré bolo pre neho významné.
Z dôvodu množiacich sa prípadov kremácie zosnulých a rozptylu popola v prírode, aj preto, aby „neprevážili ekonomické dôvody, ktoré naznačujú nižšie náklady na rozptyl, a aby sa uviedlo miesto určenia popola, keď uplynú lehoty na jeho uchovanie,“ chcel kardinál Zuppi „vyhovieť nielen požiadavke rodinných príslušníkov, ale predovšetkým kresťanskému ohlasovaniu vzkriesenia tela a úcty, ktorá mu prináleží,“ predložil nasledovné otázky.
Prvá: „Majúc na pamäti kanonický zákaz rozptýliť popol zosnulého – podobne ako sa to deje v kostniciach – je možné zriadiť posvätné miesto, vymedzené a trvalé, na zmiešané umiestnenie a uchovávanie popola pokrstených zosnulých, s uvedením osobných údajov pre každého z nich?“ A druhá: „Môže mať rodina právo uchovávať časť popola člena rodiny na mieste významnom pre zosnulého?“
Dikastérium v texte podpísanom kardinálom prefektom Victorom Fernandezom a schválenom pápežom 9. decembra odpovedá kladne. V prvom rade pripomína, že podľa inštrukcie Ad resurgendum cum Christo 2016 (č. 5) «popol sa musí uchovávať na posvätnom mieste (cintoríne), a tiež na priestore osobitne na to určenom, ak ho na tento účel určila cirkevná autorita». V dokumente sa uvádzajú motivácie tohto rozhodnutia, a to potreba „znížiť riziko odstránenia zosnulého z pamäti a modlitieb príbuzných i kresťanského spoločenstva“ a zabrániť „zabudnutiu a nedostatku úcty“, ako aj „nevhodným alebo poverčivým praktikám.“
Preklad Beáta Dorková a Zuzana Klimanová