Rakúsko 12. decembra (E-kai) Uplynulo 175 rokov od smrti Josepha Mohra, autora textu jednej z najznámejších kolied na svete Tichá noc. Kňaz sa nedožil triumfov, ktoré jeho dielo stretlo. Zomrel v chudobe.
Na sviatok svätej Barbory 4. decembra 1848 zomrel vo Wagraine v Salzbursku „ctihodný Joseph Mohr, miestny vikár,“ bolo zaznamenané vo farskej knihe zomrelých. Príčinou smrti 56-ročného kňaza bola pľúcna embólia.
O deň neskôr ho pochovali na cintoríne pri kostole svätého Ruperta. Okrem zaplátanej sutany, gitary, fajky a tabatierky po sebe duchovný zanechal tak málo, že to sotva stačilo na pokrytie nákladov na pohreb. Svoje príjmy rozdal už počas života a investoval ich do novej školy pre chudobné deti vo svojej rodnej dedine. Jeho najväčším dedičstvom je však text svetoznámej koledy Tichá noc, svätá noc!
Mohr zasvätil svoj život službe Bohu a ľuďom. O jeho detstve a ranom dospievaní sa vie len veľmi málo, zdôrazňuje historička Dietlinde Hlavac vo svojej biografii vydanej v roku 2015.
Nenarodil sa v ,tichej noci‘, ale na poludnie 11. decembra 1792 v Salzburgu z nemanželského zväzku chudobnej ženy Anny Schoiberinovej. Jeho otec, mušketier Franz Mohr, ju opustil šesť mesiacov pred jeho narodením. Len štyri hodiny po jeho narodení kňaz dieťa pokrstil a dal mu meno Josephus Franziskus. Nadaný chlapec sa dostal do pozornosti farára Johanna Nepomuka Hiernleha. Ten finančne podporoval jeho štúdium na gymnáziu v Salzburgu a v rokoch 1808 až 1810 na benediktínskom gymnáziu v Kremsmünsteri.
V roku 1811 začal tri roky študovať teológiu. Mohr sa živil komponovaním inštrumentálnej hudby a piesní. Jeho príprava na kňazstvo sa niesla v osvietenskom duchu posledného salzburského kniežaťa-arcibiskupa Hieronyma von Colloredo, ktorý chcel rozvíjať školský systém a zlepšiť vzdelávanie kňazov. Mali byť nielen pastiermi, ale aj učiteľmi s komplexnými znalosťami psychológie, zdravotníctva, prírodných vied a poľnohospodárstva. Pritom sa kládol osobitný dôraz na nemeckú cirkevnú hudbu, aby rozumeli tomu, čo sa spieva.
Mohr bol vysvätený za kňaza 20. augusta 1815 vo veku 23 rokov. Jeho prvým pôsobiskom bola farnosť Ramsau v Bavorsku. Tam si ho pamätali ako veselého a priateľského kňaza. Cítil sa prepojený so svojou komunitou, bol dobrým kazateľom a mal otvorené srdce pre chudobných. Páter Mohr rád bral do rúk gitaru a spieval sympatické piesne.
V roku 1817 bol preložený do Oberndorfu pri Salzburgu a tam sa zoznámil s učiteľom a organistom Franzom Xaverom Gruberom (1787 - 1863). Spájalo ich celoživotné priateľstvo.
Na polnočnú omšu v roku 1818 pripravil páter Mohr text piesne, ktorá sa mala spievať po omši v malom kostolíku svätého Mikuláša pred jasličkami, a Gruber k nej zložil melódiu. A tak sa po prvýkrát spievala Tichá noc: Gruber spieval v sprievode gitary basom, páter Mohr tenorom. Koleda pozostáva zo šiestich strof a veriacim sa veľmi páčila. O rok neskôr páter Mohr opustil Oberndorf. Potom pôsobil v siedmich ďalších farnostiach.
Na hrobe otca Mohra vo Wagraine je vyrezaný železný kríž, ktorý zdobí jeho pomyselný portrét. Keďže neexistovali žiadne podobizne kňaza, v roku 1912 sa sochár a farár Josef Mühlbacher rozhodol exhumovať jeho lebku a previezť ju do Viedne. Lebka sa do Wagrainu nikdy nevrátila, ale zostala v Oberndorfe. Tam bola takmer ako relikvia vložená do kaplnky Tichá noc postavenej v roku 1937. Dodnes zostáva záhadou, ako skladateľ najobľúbenejšej koledy skutočne vyzeral.
A Tichá noc, svätá noc!, ktorú napísal pred 205 rokmi, je napriek svojmu „pokročilému veku“ stále jednou z najobľúbenejších kolied. Dnes sa spieva približne v 300 jazykoch na celom svete. Zaznamenaných je už viac ako tisíc jej verzií (v angličtine a taliančine je ich najmenej osem, vo francúzštine 11). Najčastejšie sa spievajú tri zo šiestich strof tejto koledy.
Zdroj: E-kai