Vatikánsky štátny sekretár Parolin vyzval na návrat k „vzájomnej dôvere“

TK KBS, VaticanNews, sc, mj, ml; pz | 18. 11. 2023 18:40



Vatikán 18. novembra (VaticanNews) Vatikánsky štátny sekretár, kardinál Pietro Parolin po podujatí o zneužívaní detí na talianskom veľvyslanectve pri Svätej stolici komentoval okrem iného aj dramatickú situáciu na Blízkom východe: „Prepustenie rukojemníkov a prímerie, základné body riešenia.“ Odsúdil využívanie nemocníc na vojnové akcie a je „zdesený“ z opätovného nárastu násilia na Ukrajine. Potom vyzval na návrat k „vzájomnej dôvere“ s cieľom zvolať medzinárodnú mierovú konferenciu.



Kardinál vyjadril svoju bolesť nad situáciou na Blízkom východe – nad rukojemníkmi, ktorí sú stále v rukách Hamasu, nad civilistami v Gaze, medzi ktorými je aj „veľmi malá“ kresťanská komunita. Hovoril aj o situácii na Ukrajine, kde pokračuje „krvavá“ vojna. Je tu však aj nádej na nejaký „krok vpred“, akým bolo napríklad včerajšie stretnutie amerického prezidenta Joea Bidena a čínskeho kolegu Si Ťin-pchinga alebo možnosť zvolania „nových Helsínk“.



Odsúdenie vojnových akcií



Pozornosť sa okamžite sústredila na drámu, ktorú prežíva Blízky východ: „Znepokojenie pokračuje, obavy sú veľké,“ povedal kardinál a zopakoval svoje odsúdenie vojnových útokov proti nemocniciam. „Rešpektovanie nemocníc a miest kultu je základným aspektom medzinárodného humanitárneho práva. Neexistuje žiadny dôvod na využívanie nemocníc na akékoľvek vojnové akcie“.



Oslobodenie rukojemníkov a prímerie



Kardinál zopakoval, že „pracujú“ na možnom stretnutí pápeža s rodinami rukojemníkov („Dúfame, že sa nám to podarí zrealizovať čo najskôr“), a potom vyjadril nádej – podobne ako pápež František, že „to povedie k oslobodeniu“ izraelských mužov, žien a detí, ktorí sú stále v rukách Hamasu. „Veríme, že oslobodenie rukojemníkov je jedným zo základných bodov riešenia súčasného problému, humanitárneho aspektu, tých, ktorí sú tam: ženy, muži, deti, bábätká, tehotné ženy“. Druhým základným bodom, ktorý štátny sekretár zdôraznil, je „prímerie“ a spolu s ním „príchod pomoci, starostlivosť o zranených“. To sú „dve hlavné ohniská, okolo ktorých by sa malo točiť riešenie problému,“ povedal kardinál Parolin.



Starostlivosť o kresťanskú komunitu v Gaze



Následne sa prihlásil k slovám, ktoré včera predniesol latinský patriarcha Jeruzalema kardinál Pierbattista Pizzaballa biskupom Talianskej biskupskej konferencie, ktorí sa zišli v Assisi na mimoriadnom generálnom zhromaždení, kde hovoril prostredníctvom videospojenia. Kardinál Parolin sa s kardinálom Pizzaballom podelil najmä o svoje obavy o kresťanskú komunitu v Gaze, „ktorá je malou komunitou, veľmi malou, je to len 150 ľudí“ a teraz je chránená „v ohrade Cirkvi, kde už bolo toľko iných ľudí“.



„Táto starosť sa vzťahuje na všetkých, pretože srdce Cirkvi sa nemôže uzavrieť pred ostatnými,“ povedal kardinál Parolin a zdôraznil „otvorenie týchto priestorov pre tých, ktorí ich chcú využívať. Je tu starostlivosť o všetkých“. „Bolesť nás zjednocuje, pred bolesťou niet rozdielu“, dodal. Kardinál Parolin tiež vysvetlil, že bolo „poukázané“ na to, že v súčasnosti „sú v kostole ľudia“. „Dostali sme uistenia, ale ako dobre viete, vojna nerobí rozdiely. Idem až sem a tam sa zastavím... Ide o úplné prímerie.“



Možný exodus kresťanov



Problémom je aj perspektíva, že pokračujúci konflikt „prispeje k pokračovaniu a možno aj k zvýšeniu úteku kresťanov, ktorý je dramatickou realitou vo Svätej zemi a na celom Blízkom východe“, kde bol konflikt vždy jedným zo „základných dôvodov exodu kresťanov“, ktorých núti násilie „odísť a nájsť bezpečnosť a pokoj na iných miestach“.



Medzitým pokračujú diplomatické pokusy: „Zdá sa mi, že Egypt a Katar niečo robia“. Ale aj ako Svätá stolica „sme v kontakte s rôznymi partnermi, aby sme sa pokúsili podať pomocnú ruku, aby sme podporili riešenie problému“.



Málo vyhliadok na riešenie na Ukrajine



Pri téme vojny sa pohľad presunul na Ukrajinu, o ktorej – ako zdôraznili novinári – „sa hovorí čoraz menej“. „To závisí od vás,“ odpovedal kardinál Parolin. „To vy venujete pozornosť jednému a nie druhému. Namiesto toho by mali byť prítomné všetky tieto konflikty, najmä ten ukrajinský, pretože je to veľmi, veľmi krvavý konflikt.“ Štátny sekretár povedal, že je „zdesený“ a „veľmi zarmútený“ nad „všetkými obeťami, ku ktorým dochádza v oboch táboroch“. Zdôraznil, že ani na Ukrajine „nevidíme veľké vyhliadky na riešenie, ale žiaľ, aj tam sa musí nájsť východisko z tragédie“. 



Stretnutie medzi USA a Čínou



Z toho vyplýva nádej, ktorú opakovane vyjadril pápež František, ale aj samotný kardinál Parolin, na novú helsinskú konferenciu, v nadväznosti na udalosť z roku 1975, ktorá zastavila studenú vojnu. „Dúfajme, dúfajme,“ zvolal kardinál. Dodal, že pozitívnym znamením bolo včerajšie stretnutie Joea Bidena a Si Ťin-pchinga v San Franciscu. Podľa kardinála Parolina je to určite „krok vpred vo vzťahoch medzi Spojenými štátmi a Čínou, povedali si, že sa nemôžeme jeden druhému otočiť chrbtom. Tu sa mi zdá, že ide o pokrok v situácii všeobecného napätia“.



Nová medzinárodná konferencia



„Určite,“ poznamenal štátny sekretár, „ak bude vôľa na strane všetkých, mohli by sme sa skutočne dostať k zvolaniu medzinárodnej konferencie, ktorá by sa zaoberala tým, čo bolo duchom Helsiniek“. Najprv je však potrebné „získať späť minimum vzájomnej dôvery, to je tiež to, čo dnes chýba. Neprijímame sa navzájom, sme nedôverčiví alebo dokonca nepriateľskí...“. Na druhej strane Helsinki „vznikli práve z presvedčenia, že môžeme niečo spoločne urobiť, že môžeme dosiahnuť určitý pokrok“. Z tohto pohľadu je kardinál optimistický: „Vždy hovoríme o negatívnych veciach, o mnohých, o príliš mnohých“, ale „sú tu aj určité náznaky nádeje. Dúfajme, že to bude silnieť“.



Salvatore Cernuzio - Vatikán

Spracoval Martin Jarábek




[naspat]


(C) TK KBS 2003 - 2024