Rím 30. október (TK KBS) V pondelok 30. októbra v Chráme sv. Antona pri pápežskom kolégiu Russicum sa stretli duchovní aj veriaci, aby slávili večierň na sviatok blaženého biskupa teodora Romžu (1911 – 1947).Vladyka Cyril Vasiľ SJ, arcibiskup – košický eparchiálny biskup, prijal počas svojej pracovnej cesty do Ríma pozvanie predstavených kolégia Russicum a predsedal sláveniu veľkej večierne na sviatok blaženého biskupa Teodora Romžu.
Blažený Teodor strávil v kolégiu Russicum tri roky (1934 – 1937). Od roku 1944 bol vladykom v Užhorode, najprv ako pomocný biskup, neskôr ako sídelný. Hoci mladý vekom, svojou nebojácnosťou zažiaril v dejinách Mukačevskej eparchie, a tak zavraždený bezbožným komunistickým režimom ostáva naveky ochrancom tejto miestnej cirkvi, ktorú aj slovenskí gréckokatolíci považujú za svoju historickú matku.
Večiereň s vladykom Cyrilom slávilo veľké množstvo kňazov viacerých národov a dvaja diakoni. Prvým kňazom bol archimandrita Marko Durlák, pracujúci v rámci Dikastéria pre východné cirkvi. Okrem neho boli v rúchach na večierni zo Slovenska aj otcovia Michal Pavliško a Juraj Terek. Zbor, v ktorom spievali bohoslovci a kňazi viacerých kolégií, spieval nápevy nielen v podkarpatskom prostopíniji, ale aj v ruských, gréckych, či ukrajinských nápevoch. Obzvlášť krásnym obradom bola lítia, keď do zadnej časti chrámu prišiel zbor i vladyka s duchovenstvom za opakujúcich sa textov lítijných slôh. Zhasnuté svetlá a zažaté sviece v rukách prítomných umocňovali duchovnú atmosféru.
Na konci večierne sa vladyka Cyril prihovoril prítomným v krátkej kázni. Poukázal na životné cesty a rímsku skúsenosť mučeníka Teodora, ktorý zo skromných pomerov miestnej cirkvi na úpätí Karpát prišiel do Ríma, ktorý ho cez svoje dejiny, skúsenosť viery a priateľstvá naučil, čo znamená univerzalita Cirkvi. Dodalo mu to síl, keď sa znova vrátil späť a vydal svoj život ako obetu Kristovi. Rovnako tak ukázal na príklade práve dejín Ríma a Talianska, že obdobie stredoveku, keď bolo Taliansko nejednotné, nivočili ho cudzie vpády či epidémie, práve vtedy dokázalo dať svetu géniov ako Michelangelo či Leonardo. Preto ani zničenie či smrť nemusí znamenať prehru, ale naopak môže prispieť k tomu, že zo seba vydáme maximum. Pre svojho Vládcu, Krista, to Teodor dokázal. Pondelkový večer ukázal, že tento odkaz, vyjadrený aj slovami blaženého Teodora: „Zomrieť pre Krista znamená žiť večne“ je stále živý a aktuálny.
Čas po večierni bol využitý aj na spoločnú fotografiu početnej skupiny Slovákov ako byzantského, tak i latinského obradu, ktorí sa zúčastnili na tejto modlitbe.
Potom nasledovalo spoločné pohostenie v priestoroch kolégia. Vďaka patrí nielen všetkým, ktorí sa v tento pondelok prišli pomodliť túto večiereň, ale aj organizátorom, ktorý prispeli k zdarnému priebehu tejto modlitby a spoločenstva veriacich.
zdroj: grkatke.sk