Bratislava 20. októbra (TK KBS) Verbistu P. Jozefa Romana SVD ocenili Pamätnou medailou ÚPN za odpor proti totalitnému režimu. Ocenili ho za odvahu v zápase proti komunistickému režimu a za tvorbu a tlač samizdatov. Medailu za neho prevzal v pamätný deň Slovenskej republiky Deň samizdatu P. Tomáš Gerboc SVD.
V Laudatiu pred udelením ocenenia o P. Jozefovi Romanovi zaznelo:
„P. Jozef Roman patril počas normalizácie k najvýkonnejším tlačiarom samizdatov, bol takpovediac hlavným tlačiarom spoločenstva Fatima. Uvádza sa, že vytlačil 1,2 milióna strán samizdatov. Zároveň bol aj distribútorom samizdatových časopisov a kníh, ako aj zdatným technikom tlačiarenských strojov. Bol aj nákupcom materiálu na tlačenie. Spod jeho rúk vychádzali výtlačky samizdatov ako Náboženstvo a súčasnosť, Katolícky mesačník, Radosť a nádej, Bratislavské listy a Zrno. Jozef Roman bol sledovaný Štátnou bezpečnosťou, ako tzv. preverovaná osoba a v roku 1985 bol spolu s ďalším pomáhajúcim tlačiarom, Viktorom Jakubovom, zadržaný Verejnou bezpečnosťou pri prevoze samizdatov, za čo bol aj vyšetrovaný,“ uvádza laudatio k ocenenému.
Nakoľko je P. Jozef Roman na svojej misii v Rusku, prítomným zaslal nasledujúce slová:
„Milí priatelia, chcem sa poďakovať za ocenenie, ktoré práve prebral môj spolubrat Tomáš. Sledujem i zo zahraničia, z mojej misie, aktivity, ktoré vykonáva Ústav pamäti národa. Minulý rok, ak si pamätám dobre, ste ocenili tých, ktorí pripravovali všetky potrebné podklady – teda pisateľov a prispievateľov do samizdatových diel. Tento rok ste sa rozhodli oceniť tých, ktorí sa podieľali na tlači samizdatov. Popravde, asi nás už veľa na tomto svete nie je, veď len pred niekoľkými dňami sme sa dozvedeli, že Pán si do večnosti povolal Petra Rúčku. On bol jedným z mála „profesionálov“, skutočných expertov, v tejto činnosti. Viacerí ostatní, i ja sám, sme sa k tomuto dostávali skôr príležitostne a len za pochodu sme sa učili čo a ako robiť, aby sme mohli napomáhať tomuto dielu, ktoré bolo pre nás spoločenskou a hodnotovou záležitosťou.
Áno, bola to v tej dobe, dobe neslobody, značne riziková činnosť. Veď, pri prípadnom odhalení, boli, dá sa povedať poruke, mnohé materiálne dôkazy pre postih a následné potrestanie. A niektorí to i zakúsili. Avšak, treba si udržiavať zmysel pre pravdu a jej šírenie. Prekonávali strach z tohto postihu a dávali tejto našej činnosti skutočný zmysel. Úprimne, nikdy som nevnímal, že by som mal byť za túto svoju snahu nejako ocenený, nikdy som nepremýšľal nad nejakou satisfakciou, veď toto všetko sme dostali už vtedy, keď sme videli výsledky tejto našej činnosti, keď sa samizdaty tvorili, tlačili a následne distribuovali jednotlivé výtlačky. A mnohí ich čítali a z nich čerpali do svojho života.
Zároveň však vidím zmysel v pripomínaní si tejto činnosti, vo vydávaní samizdatov ako nositeľov pravdy, pravdivých informácií, veď vidíme, že za pravdu sme museli bojovať v minulosti a rovnako musíme bojovať i dnes. Avšak, zdá sa mi, že vtedy to bolo omnoho jednoduchšie. Vedeli sme, kto hľadá pravdu a hodnoty, kto je z nášho myšlienkového sveta, i to, kto je našim nepriateľom, pred ktorým musíme pravdu ochrániť. Dnes je to zložitejšie. Je ťažšie hľadať pravdu v skutočnostiach a udalostiach okolo nás. A žiaľ, mnohí sa v tom strácajú a nevedia už, kde je „sever“. Ďakujem za ocenenie, za pripomenutie si nášho zápasu, najmä preto, že je to predovšetkým príležitosť pripomenúť si zápas za pravdu nášho života. Želal by som si, aby i táto chvíľa poslúžila mnohým ako motivácia, aby poslúžila ľuďom dnešnej spoločnosti, aby sa zápasu o pravdu nikto nikdy nevzdával. Nech vám v tomto vševediaci a všemohúci Boh pomáha.“
Ocenenie tlačiarov samizdatov sa uskutočnilo v závere odborného seminára Deň samizdatu 2023 – literárny a neperiodický samizdat, ktorý zorganizoval Ústav pamäti národa v spolupráci s Univerzitnou knižnicou v Bratislave a občianskym združením samizdat.sk. Seminár sa uskutočnil pod záštitou ministerky kultúry Slovenskej republiky Silvie Hroncovej.
Pamätný deň Slovenskej republiky, Deň samizdatu, zaradili poslanci Národnej rady Slovenskej republiky medzi pamätné dni v novembri 2020, za účelom vyjadrenia úcty k odvahe tých, ktorí počas totalitnej éry riskovali a zažili prenasledovanie zo strany štátnej moci iba preto, lebo uplatňovali svoje základné ľudské práva a slobody. Tento dátum sa viaže na konkrétnu udalosť z roku 1988. práve 12. októbra 1988 92 slovenských a českých disidentov podpísalo vyhlásenie na podporu slovenského kresťanského aktivistu Ivana Polanského (1936 – 2015), ktorý bol 17. júna 1988 odsúdený za vydávanie a šírenie samizdatu na štvorročné väzenie.
Zdroj: verbisti.sk