Vatikán/Poľsko 16. októbra (E-kai) Uplynulo 45 rokov od zvolenia kardinála Karola Wojtylu za pápeža. Vtedajší krakovský metropolita bol zvolený v pondelok 16. októbra 1978, v druhý deň konkláve. Biely dym ohlasujúci voľbu sa objavil nad Sixtínskou kaplnkou o 18:18. Krakovský metropolita sa stal 264. nástupcom svätého Petra. Zvolil si meno Ján Pavol II.
Posledná poznámka v Knihe biskupských úkonov, ktorú si krakovský metropolita viedol a ktorá bola neskôr zaslaná do Krakova, znie: „Okolo 17:15 – Ján Pavol II.“
Prinášame fakty, spomienky, názory a zaujímavosti o pamätnom konkláve, ktoré zverejnila agentúra E-kai.
Z hľadiska budúcich udalostí sú významné slová, ktoré kardinál Wojtyła povedal 11. októbra 1978 počas svätej omše na úmysel zosnulého pápeža Jána Pavla I. „Štátnici, hlavy štátov hovoria, že inicioval nový štýl pastierstva Apoštolského stolca. Štýl plný nesmiernej jednoduchosti, nesmiernej skromnosti, nesmiernej úcty k človeku.“
Dňa 15. augusta 1963 sa počas slávnosti korunovácie sochy Panny Márie Ludźmierzskej prímasom Wyszyńským odohrala z pohľadu neskorších udalostí významná epizóda. Wojtyla chytil žezlo, ktoré v istom momente počas procesie vypadlo Madone z ruky. „Karol, Mária sa s tebou delí o moc,“ povedal Wojtylovi Franciszek Macharski.
Blízki priatelia kardinála Wojtylu sa domnievajú, že jeho nezvyčajné správanie v dňoch predchádzajúcich konkláve (vrátane jeho osobitnej sústredenosti a mlčanlivosti) mohlo naznačovať, že predvídal, čo sa nakoniec stane.
Keď sa krakovský metropolita ráno 29. septembra 1978 dozvedel o nečakanej smrti Jána Pavla I., hlboko otrasený povedal: „Božie súdy sú nevyspytateľné, skláňame pred nimi hlavy.“
Poslednú noc pred odchodom na pohreb a konkláve Jána Pavla I. strávil budúci pápež v hosťovskom dome sestier uršulínok vo varšavskej štvrti Powiśle. V tom istom dome býval aj významný historik filozofie Stefan Swieżawski.
„Bol veľmi tichý. Rozlúčili sme sa prakticky bez slova. Videl som, že nechce nič povedať. A on to už vedel,“ uviedol s odstupom času dlhoročný priateľ Karola Wojtyłu.
Pred konkláve, ktoré ho zvolilo za pápeža, býval kardinál Wojtyła v Pápežskom poľskom kolégiu na Piazza Remuria.
V skorých ranných hodinách 14. októbra 1978 celebroval svätú omšu v kaplnke kolégia. Popoludní odišiel na konkláve v aute, ktoré šoféroval brat Marian Markiewicz z Kongregácie bratov Najsvätejšieho srdca.
Auto, v tom čase už opotrebované, kúpil po rokoch americký herec Jon Voight, ktorý si zahral úlohu pápeža v americkom filme Ján Pavol II. (USA, 2005)
Bezprostredným predchodcom Jána Pavla II. na Petrovom stolci bol kardinál Albino Luciani, ktorý prijal meno Ján Pavol I. Zomrel na infarkt 28. septembra 1978 po 33 dňoch pontifikátu.
Podľa nepotvrdených správ pápež zomrel v spánku, keď v ruke držal dielo Nasledovanie Krista.
Kardinál Wojtyla sa takmer nestihol zúčastniť na konkláve, ktoré ho zvolilo za pápeža.
Krakovský metropolita sa 14. októbra popoludní vybral na rímsku kliniku Gemelli, aby navštívil chorého priateľa, biskupa Descuru. Do Sixtínskej kaplnky vstúpil ako posledný, pričom treba vedieť, že keď sa brána kaplnky zatvorí, dovnútra nesmie nikto, ani kardináli.
Kardinál Karol Wojtyla bol zvolený za pápeža v pondelok 16. októbra 1978, v druhý deň konkláve. Biely dym ohlasujúci voľbu sa objavil nad Sixtínskou kaplnkou o 18:18. Krakovský metropolita sa stal 262. nástupcom svätého Petra. Posledná poznámka v Knihe biskupských úkonov, ktorú si viedol krakovský metropolita a ktorá bola neskôr zaslaná do Krakova, znie: „Okolo 17:15 – Ján Pavol II.“
Počas konkláve poľský prímas kardinál Stefan Wyszyński pošepkal kardinálovi Wojtylovi: „Ak sa rozhodnú, prosím, neodmietajte.“
Výstižnú spomienku na konkláve zahrnul pápež do svojho závetu: „Keď konkláve kardinálov 16. októbra 1978 zvolilo Jána Pavla II., prímas Poľska kardinál Stefan Wyszyński mi povedal: ,Úlohou nového pápeža bude viesť Cirkev do tretieho tisícročia'. Neviem, či túto vetu citujem doslovne, ale určite to bol zmysel toho, čo som vtedy počul. A vyslovil ju človek, ktorý sa do dejín zapísal ako prímas tisícročia. Veľký primát. Bol som svedkom jeho poslania, jeho hrdinskej dôvery. Jeho boja a jeho víťazstva. ,Víťazstvo, keď príde, bude víťazstvom skrze Máriu'.“ zvykol opakovať prímas tisícročia slová svojho predchodcu kardinála Augusta Hlonda.
Kardinálske kolégium, ktoré uskutočnilo voľbu, pozostávalo zo 111 kardinálov. Z kardinálov voličov bolo len 18 mladších ako kardinál Wojtyla. Stal sa najmladším pápežom, ktorý bol zvolený za posledné storočie a pol.
V súlade s cirkevnou normou stanovenou pápežom Pavlom VI. sa na konkláve nezúčastnil žiadny kardinál starší ako 80 rokov. Ján Pavol II. bol prvým netalianskym pápežom po 455 rokoch (od pontifikátu Hadriána VI., ktorý bol Holanďan a najvyšší úrad v Cirkvi zastával v rokoch 1522 – 23), pravdepodobne prvým slovanským pápežom v histórii a prvým pápežom v dejinách Cirkvi, ktorý prijal meno až troch svojich bezprostredných predchodcov (Ján XXIII., Pavol VI. a Ján Pavol I.).
Úplné, oficiálne a slávnostné označenie úradu, do ktorého bol kardinál Wojtyla, znie: „Jeho Svätosť Svätý Otec Ján Pavol II. rímsky biskup, miestodržiteľ nášho Pána Ježiša Krista, nástupca kniežaťa apoštolov, veľkňaz Katolíckej cirkvi, patriarcha Západu, prímas Talianska, arcibiskup a metropolita Rímskej cirkevnej provincie, zvrchovaný vládca Mestského štátu Vatikán, predtým krakovský arcibiskup a metropolita Karol kardinál Wojtyla.“
Rokovania sú tajné a kardináli sú viazaní mlčanlivosťou, ale podľa stanovísk bol krakovský metropolita zvolený v ôsmom hlasovaní, a to nadpolovičnou väčšinou 99 hlasov (z celkového počtu 111 účastníkov konkláve).
Hoci si kardinál Wojtyła od svojej účasti na rokovaniach získaval čoraz väčšie uznanie medzi hierarchami z celého sveta, médiá ho medzi papabili, teda kardinálmi, ktorých zvolenie na pápežský stolec bolo veľmi pravdepodobné, nespomínali. Výsledok konkláve bol preto absolútnou svetovou senzáciou.
Na niekoľko dní po konkláve sa postava poľského pápeža stala kľúčovou témou svetových médií, ktoré neskrývali svoju fascináciu jeho osobou. Pozornosť sa upriamovala na jeho intelektuálny obzor, všestrannosť záujmov a bohaté pastoračné skúsenosti. Zdôrazňovalo sa, že plynule hovorí šiestimi jazykmi, venuje sa kanoistike, lyžovaniu a je básnikom.
Keď boli účastníci konkláve oboznámení s výsledkami rozhodujúceho hlasovania, štátny sekretár Svätej stolice kardinál Villot položil krakovskému metropolitovi rituálnu otázku: „Súhlasíte s kanonickou voľbou vašej osoby za veľkňaza, ktorá sa práve uskutočnila?“ Kardinál Wojtyla odpovedal: „V duchu poslušnosti Kristovi, môjmu Vykupiteľovi a Pánovi, v duchu zverenia sa jeho Matke – prijímam.“
Podľa zvyku nový pápež hneď po svojom zvolení skladá od kardinálov voličov prísahu poslušnosti. Ako informovali svedkovia udalosti, Ján Pavol II. urobil v tomto obrade pozoruhodnú zmenu, ktorú vzhľadom na štýl celého jeho pontifikátu možno označiť za vyslovene symbolickú – na rozdiel od svojich predchodcov prijal túto poctu v stoji, a nie v sede na tróne.
Jedným z hierarchov, ktorí sa počas prestávok v po sebe nasledujúcich zasadaniach konkláve vyslovili za voľbu krakovského metropolitu, bol vtedajší viedenský arcibiskup a priateľ krakovského metropolitu kardinál Franz König. Ten mal veľmi významný rozhovor s kardinálom Wyszynským, ktorému navrhol, že Poľsko má vhodného kandidáta.
„Čože, mám odísť z Varšavy a zostať v Ríme? To by bol triumf komunistov," odpovedal prímas. Kardinál König potom spresnil, koho má na mysli....
Pozoruhodná poznámka sa nachádza v knihe farnosti Karola Wojtyłu vo Wadowiciach. Deň po konkláve 16. októbra 1978 farár Edward Zacher v prítomnosti novinárov z celého sveta napísal plniacim perom pod nasledujúce poznámky – o krste, konfirmácii, vysvätení, biskupskej vysviacke, kreovaní za kardinála: „Die 16 X 1978, in Summum Pontificem electus, et imposuit sibi nomen: Joannes Paulus PP.“
Postava nového pápeža vyvolala mediálnu horúčku na celom svete, pričom ľudia, ktorí kardinála Wojtylu poznali, poskytovali nekonečné rozhovory. Krátko po konkláve poskytol talianskemu rozhlasu zaujímavý opis krakovského metropolitu biskup Bronislaw Dabrowski, sekretár poľského episkopátu:
„Žije veľmi chudobným životom. Keby ste videli, ako žije v Krakove, kde je obrovský palác a on obýva malú miestnosť, nič viac. Je to pracujúci človek. Málo spí, veľa pracuje (...) Môžem povedať, že je ľudský, že je to svätý človek, veľmi dobrý, otvorený pre každého.“
Medzi mnohými prekvapujúcimi faktami o Karolovi Wojtylovi, ktoré na konci jeho pontifikátu zozbieral švajčiarsky denník Tribune de Geneve, bolo aj to, že krakovský metropolita prišiel na konkláve s mimoriadne skromným vreckovým, ktoré sa rovnalo 125 švajčiarskym frankom.
Pre blok komunistických štátov na čele so ZSSR bolo zvolenie poľského kardinála za pápeža silným úderom. Vedenie Poľskej zjednotenej robotníckej strany (PZPR) zažilo ťažký šok a hneď po voľbe zvolalo mimoriadne zasadnutie. Jeho atmosféru opísal jeden z jeho funkcionárov:
„Evidentné zdesenie. Olszewski si nalieva šálku čiernej kávy na svetlé nohavice. Vzdychá. Ťažko. Czyrek nabieha s tézou (...). ,V konečnom dôsledku lepšie Wojtyla ako pápež tam než ako prímas tu.' Téza je chytľavá. Pôsobí presvedčivo. Úľava.“
Oficiálna reakcia úradov na zvolenie kardinála Wojtylu za pápeža sa niesla v tóne radosti a spokojnosti. Snahy o „dobrú tvár v zlej hre“ mali občas humorný účinok. V telegrame, ktorý úrady rozposlali deň po skončení konkláve, sa okrem iného uvádzalo: „Na pápežskom stolci po prvý raz v histórii sedí syn poľského národa, ktorý v jednote a spolupráci všetkých občanov buduje veľkosť a prosperitu svojej socialistickej vlasti...“
Zvolenie kardinála „spoza železnej opony“ vyvolalo radosť a vzbudilo mnohé nádeje. Václav Havel, vtedy známy disident a dramatik (neskôr prezident Československa a potom Českej republiky), sedel s priateľmi na svojej horskej chate. „Keď sme sa dozvedeli správu, začali sme jasať a kričať od radosti do neskorého večera. Inštinktívne sme cítili, že je to obrovská podpora pre všetkých slobodomyseľných ľudí žijúcich v komunistickom svete.“
Veľký ruský spisovateľ, ktorého sovietske úrady vyhnali z vlasti, a autor slávneho Súostrovia Gulag, Alexander Solženicyn, komentoval rozhodnutie konkláve zo 16. októbra 1978: „Zvolenie pápeža Wojtylu je jediná dobrá vec, ktorá sa stala ľudstvu v dvadsiatom storočí.“
Vietnamský arcibiskup van Thuan sedel už štvrtý rok v samoväzbe odsúdený komunistickými úradmi svojej krajiny (celkovo strávil 13 rokov v domácom väzení a vo väzniciach). Niekoľko rokov predtým sa v Ríme stretol s kardinálom Wojtylom. Niekto mu tajne oznámil správu o výsledku konkláve. „Bol som veľmi šťastný, pretože podľa môjho názoru to bola veľká milosť pre Cirkev," povedal.
Pontifikát Jána Pavla II. bol od prvých dní plný správania, slov a gest, ktoré zmenili tvár pápežstva v očiach sveta a priblížili ho obyčajným ľuďom. Hneď v prvý deň po svojom zvolení sa Svätý Otec rozhodol urobiť niečo, čo bolo pre jeho predchodcov nemysliteľné – opustil múry Vatikánu, aby išiel do nemocnice Gemelli navštíviť svojho chorého priateľa, kardinála Andreja Deskuru.
Britský denník The Times deň po konkláve 16. októbra: „Zvolenie kardinála Wojtylu za pápeža je udalosťou mimoriadneho významu. Kardináli sa vydali na cestu Cirkvi, ktorej koniec je neznámy (...) Možno konali nanajvýš múdro, ale riskovali uvoľnenie takých ľudských, politických a náboženských síl, ktoré nebudú schopní kontrolovať.“
Zvolenie pápeža z Poľska bolo mimoriadnou udalosťou v dejinách sveta, ale ako sa ukázalo, predpovedanou v poetickom proroctve iného Poliaka.
Juliusz Słowacki v roku 1848 napísal: Na jeho pacifiku sa v roku 1848 objavili slová: „Uprostred nezhôd zazvoní Boh/Obrovský zvon,/Pre slovanského pápeža/Otvoril trón, (...)// Jeho tvár rozžiarená slovami,/Lampa pre služobníkov,/Po ňom rastúce kmene bude nasledovať/Do svetla, kde Boh./Na jeho modlitbu a príkaz/Nielen ľud/Ak rozkáže, slnko bude stáť,/Lebo sila je zázrak!“
Proroctvo Juliusza Słowackého o slovanskom pápežovi bolo prečítané na Svätopeterskom námestí počas koncertu pri príležitosti 20. výročia zvolenia kardinála Wojtylu. Tisícový dav pútnikov a turistov tlieskal slovám poľského barda, ktoré v taliančine prečítal jeden z hercov.
O niekoľko okamihov neskôr, takmer presne 20 rokov po svojom zvolení, sa Ján Pavol II. objavil v okne Apoštolského paláca. Krátko pozdravil prichádzajúcich, poďakoval im za pripomenutie si výročia a požehnal ich.
Podľa takzvaného Proroctva svätého Malachiáša má pápež Wojtyla prívlastok De labore Solis – Z námahy slnka. V tomto proroctve boli nasledujúci pápeži označovaní alegorickými alebo poetickými výrazmi tohto druhu. Text proroctva svätého Malachiáša (prímasa Írska) bol napísaný v 12. storočí.
Keď v druhý (a posledný) deň konkláve diskusie medzi kardinálmi čoraz viac smerovali k možnosti zvoliť krakovského metropolitu Wojtyłu a vtedy už kardinála, Maximilián de Fuerstenberg, sa do neho oprel citátom slov z Evanjelia sv. Jána Dominus adest et vocat te (Pán je a volá ťa).
Účastník konkláve, španielsky kardinál Enrique y Tarancon, po zvolení kardinála Wojtylu povedal: „Nehľadali sme konzervatívneho ani progresívneho kandidáta, len ,istotu' v zmysle pokračovania línie Druhého vatikánskeho koncilu. Kritériá hodnotenia neboli ideologické. Okrem toho Wojtyla bol typom biskupa-pastiera, čo bolo podstatné.“
Keď sa Ján Pavol II. po rokoch vrátil do obdobia svojej voľby za pápeža, zhodnotil, že konkláve týmto spôsobom „akoby vyžadovalo svedectvo Cirkvi, z ktorej tento kardinál pochádzal – akoby ho vyžadovalo pre dobro univerzálnej Cirkvi. (...) Zvolenie Poliaka nemohlo neznamenať určitý prelom. Svedčila o tom, že konkláve sa podľa pokynov koncilu snažilo čítať ,znamenia časov' a v ich svetle formovať svoje rozhodnutia.“
V homílii pri svätej omši pri príležitosti 25. výročia jeho pontifikátu, 16. októbra 2003 pápež vyznal, že vo chvíli svojho zvolenia silno cítil v srdci otázku, ktorú Ježiš adresoval Petrovi: „Miluješ má viac ako títo?“ (Jn 21, 15 – 16) a dodal: „Každý deň sa tento dialóg odohráva v mojom srdci a v duchu hľadím na ten milostivý pohľad zmŕtvychvstalého Krista, ktorý ma odmeňuje, aby som ako Peter z vedomia svojej ľudskej krehkosti pokojne odpovedal: ,Ty vieš, že ťa milujem, a potom sa ujať úloh, ktoré pred nás kladie on sám'.“
Významný poľský spisovateľ Andrzej Kijowski, ktorý poznal Wojtylu ešte z čias jeho pôsobenia v Kostole svätého Floriána, tu po zvolení poľského kardinála za pápeža uverejnil v mesačníku Więź zaujímavú „predpoveď“: „Wojtyla, ktorý sa stal kardinálom v Ríme, sa vyjadril: ,Nebude cudzincom ani v Ríme, ani vo svete, pretože má takú inteligenciu, že každý, kto s ním príde do kontaktu, si uvedomuje svoju vlastnú inteligenciu. Má dar otvárať srdcia pre tajomstvá Boha a tajomstvá človeka. (...) Univerzálna múdrosť tohto pápeža, jeho talent stotožniť sa s druhými, jeho vnútorná mnohorakosť a jeho veľkosť vrhnú žiaru na celú nadchádzajúcu epochu v dejinách Cirkvi'.“