Bratislava 16. októbra (TK KBS) Členovia Konferencie biskupov Slovenska (KBS) sa zišli s predstaviteľmi Českej biskupskej konferencie. Spoločné plenárne zasadnutie sa koná do stredy 18. októbra 2023 v Duchovnom centre svätého Františka z Pauly vo Vranove pri Brne. Pri tejto príležitosti prinášame historické pozadie vzniku KBS.
„Z vlastnej skúsenosti slovenskí biskupi nazerali na svoju vec vlastnými očami, pre dobro slovenských veriacich, ale vlastnú Biskupskú konferenciu nemali do roku 1993. Biskup Dominik Hrušovský sa však správal, ako by takáto biskupská konferencia bola. Pri návštevách u jezuitov v Bratislave rozprával, že on nazerá na vec ako talianski biskupi. Tí majú spoločnú biskupskú konferenciu, ale každý región má ešte vlastnú biskupskú konferenciu. Tieto regionálne konferencie v Taliansku sa zúčastňovali aj návštev ad limina u Svätého Otca,“ píše archivár jezuitskej slovenskej provincie P. Milan Hudáček SJ.
Slovenský episkopát mal pri riadne erigovanej Biskupskej konferencii ČSFR svojho zástupcu, ktorým bol kard. Ján Chryzostom Korec (dnes už zosnulý). Avšak na Slovensku ešte nebola prax z Talianska vžitá a osobitnej slovenskej biskupskej konferencie nebolo, ani nechodili na vlastné návštevy ad limina. „Z histórie je známe, že krátko pred návštevou Jána Pavla II. v roku 1990 bola erigovaná spoločná federálna Konferencia biskupov Českej a Slovenskej federatívnej republiky (ČSFR). V júni 1992 sa konala návšteva biskupov ČSFR ad limina v Ríme (19. – 27. júna).“
Slovenský episkopát predovšetkým prostredníctvom svojho zástupcu pre Slovensko kardinála Korca (post zástupcu v spoločnej biskupskej konferencii zastával od 23. apríla 1990 do 4. mája 1993) požiadal Svätú stolicu o zriadenie samostatnej KBS. „Bolo to po osamostatnení SR v januári 1993,“ pokračuje P. Hudáček. Biskupi Slovenska si uvedomovali odlišnosť najmä v mnohých pastoračných problémoch, ktoré boli špecifické pre Slovensko a veľmi odlišné od situácie Cirkvi v Česku. Svätá stolica tejto žiadosti vyhovela a prefekt Kongregácie pre biskupov kardinál Bernardinus Gantin erigoval 23. marca 1993 KBS.
Pre dobro Cirkvi a jej ďalší rozvoj
Túto udalosť oznámil vtedajší apoštolský nuncius Mons. Giovanni Coppa listom z 2. apríla 1993 kardinálovi Korcovi, vtedajšiemu nitrianskemu biskupovi. Medziiným ako dôvod Svätá stolica uvádza: „Pre dobro Cirkvi v milovanom slovenskom národe... na jej ďalší rozvoj.“ KBS ako stála inštitúcia je zhromaždením biskupov Slovenska plniacich pastoračné úlohy pre veriacich svojho územia, aby sa čoraz viac vzmáhalo dobro, ktoré Cirkev poskytuje ľuďom spôsobom apoštolátu, vhodne prispôsobenom okolnostiam času a miesta podľa normy práva (porov. CIC, kan. 447).
KBS má na základe samého práva právnu subjektivitu. Do KBS patria všetci diecézni biskupi územia Slovenskej republiky a im podľa práva na roveň postavení, biskupi koadjútori a pomocní biskupi a ostatní titulárni biskupi, ktorí na tomto území alebo mimo neho plnia osobitnú úlohu zverenú im Apoštolskou stolicou alebo Konferenciou biskupov na spoločné dobro krajiny. Členmi Konferencie biskupov Slovenska sú aj eparchiálni biskupi a im podľa práva na roveň postavení, biskupi koadjútori a pomocní biskupi východného obradu v SR, ktorí nepatria do inej Konferencie biskupov. Emeritní biskupi nie sú členmi Konferencie biskupov Slovenska, môžu však byť pozvaní ako konzultori na niektoré plenárne zasadania a byť členmi niektorých biskupských komisií. Konferenciu biskupov Slovenska tvoria: plenárne zasadanie, stála rada, generálny sekretariát (s príslušnými oddeleniami), ako aj komisie a rady ustanovené Konferenciou na vymedzený cieľ. Ich zoznam je na stránke KBS.
Za prvého predsedu KBS bol zvolený Mons. František Tondra, spišský biskup (4. mája 1993 – 13. apríla 1994). Dňa 13. apríla 1994 sa novým predsedom KBS stal Mons. Rudolf Baláž a druhýkrát 29. apríla 1997. Dňa 31. augusta 2000 bol za predsedu KBS zvolený opäť Mons. František Tondra. Potom bol štyrikrát po sebe zvolený arcibiskup Zvolenský (prvýkrát 28. októbra 2009, 8. novembra 2012, 21. septembra 2015 a 22. novembra 2018). Od 10. októbra 2022 vedie KBS najbližšie štyri roky Mons. Bernard Bober, košický arcibiskup metropolita.
Historické prierezy fungovania Cirkvi
Historický prierez posledných tridsiatich rokov pôsobenia Katolíckej cirkvi na Slovensku opisuje kniha Katolícka cirkev na Slovensku, ktorú vydala KBS pri príležitosti návštevy pápeža Františka na Slovensku (2021). Začína predstavením univerzálnej Cirkvi ako inštitúcie s viditeľnou hlavou – Svätým Otcom. Pokračuje historickým exkurzom do slovenských dejín. Po ňom nasledujú kapitoly venované štruktúre Cirkvi na Slovensku. Publikácia ďalej predstavuje jednotlivé diecézy latinského i eparchie byzantsko-slovanského obradu.
Slovenskí biskupi sú združení v KBS, eparchovia aj v Rade hierarchov Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku. V rámci KBS sú aktívne viaceré komisie a rady, ktorých cieľom je koordinovať spoločnú pastoračnú činnosť v jednotlivých oblastiach pôsobenia Cirkvi (liturgia, katechizácia, školstvo, mládež, rodina, bioetika, kultúra, atď.).
Ďalšia časť publikácie je venovaná zasvätenému životu, hnutiam a novým cirkevným komunitám. Ostatné kapitoly zachytávajú to, ako Cirkev plní svoje poslanie. Okrem výchovy a vzdelávania pomáha, slúži, sprevádza chorých, väznených, podporuje a chráni život, usiluje sa formovať kultúru a byť prítomná v médiách. Súčasťou obsahu sú aj viaceré štatistické údaje z oblastí pôsobenia Cirkvi na Slovensku.
Ďalší historický prierez ponúka text nitrianskeho biskupa Mons. Viliama Judáka.
Blahoželania, návštevy ad limina a spoločné pléna s ČBK
K 10. výročiu zriadenia KBS jej členom zablahoželal dnes už svätý pápež Ján Pavol II. Vo svojej homílii počas slávnostnej svätej omše v bratislavskej Petržalke doslova uviedol: „S radosťou sa pripájam k spoločnému vďakyvzdaniu pri príležitosti desiateho výročia ustanovenia vašej Biskupskej konferencie.“
S históriu biskupskej konferencie sú spojené aj návštevy slovenských biskupov ad limina apostolorum v Ríme a Vatikáne. Prvá – samostatne slovenská – bola v roku 1992. Ďalšie sa konali v rokoch 1998 (7. – 12. septembra), 2007 (11. – 18. júna) a 2015 (8. – 14. novembra). Nechýbali na nich stretnutia s pápežmi. Na jednotlivých sekciách Rímskej kúrie diecézni a pomocní biskupi hovorili o stave Cirkvi na Slovensku.
Biskupi sa počas uplynulých tridsiatich rokov podieľali štyrikrát na návšteve Petrovho nástupcu na Slovensku. Trikrát navštívil Slovensko dnes už svätý Ján Pavol II. Prvý raz v roku 1990, ako súčasť Česko-Slovenska, v rokoch 1995 a 2003 už ako samostatnú republiku. V septembri 2021 pricestoval na návštevu Slovenska Svätý Otec František.
S históriou sú spojené aj spoločné pléna KBS a Českej biskupskej konferencie. Po prvýkrát sa stretli biskupi oboch konferencií na spoločnom zasadnutí 23. a 24. novembra 1993 v Olomouci. O rok neskôr, 8. a 9. novembra 1994, sa stretnutie konalo v Badíne. Tretie sa vrátilo späť do Olomouca, kde sa zišli 7. a 8. novembra 1995. Nasledoval Badín, a to od 15. do 16. októbra 1996. V roku 1997 sa biskupi stretli 14. októbra na Velehrade.
Šieste spoločné plenárne zasadnutie sa uskutočnilo v roku 1998 v Spišskom Podhradí. Od roku 1999 sa na plenárnych zasadnutiach zúčastňovali už iba delegáti. Zároveň sa konali stretnutia na úrovni predsedov biskupských konferencií, stretnutia rád a komisií či sekretárov. V roku 2013 sa konalo spoločné plénum vo Vranove pri Brne a v apríli 2018 v Nitre. Po desiatich rokoch sa tento rok koná opäť spoločné plénum vo Vranove pri Brne. Biskupi si vymenia skúsenosti zo života Cirkvi v oboch krajinách.
Zdroje: Archív TK KBS/P. Milan Hudáček SJ