Katechéza o evanjelizačnom nadšení (22): Svätá Jozefína Bakhita

TK KBS, VaticanNews, ak, mj, ml; kj | 11. 10. 2023 14:25



Vatikán 11. októbra (VaticanNews) Pápež František dnes, v stredu 11. októbra 2023, pokračoval počas generálnej audiencie na Námestí sv. Petra v katechézach o apoštolskej horlivosti. Vo svojom príhovore rozvinul svedectvo svätej Jozefíny Bakhity, ktorá je príkladom apoštolskej horlivosti a sily odpustenia. Sudánska svätica, ktorá bola od svojich siedmich rokov otrokyňou, našla v milosrdenstve a porozumení oslobodzujúcu silu svojho života: ponúka nám svetlo nádeje v týchto ťažkých časoch beznádeje a nedôvery voči iným.



Pred katechézou bolo prednesené čítanie z Lukášovho evanjelia (Lk 23, 32 – 34):



„Vedno s ním viedli na popravu ešte dvoch zločincov. Keď prišli na miesto, ktoré sa volá Lebka, ukrižovali jeho i zločincov; jedného sprava, druhého zľava. Ježiš povedal: ,Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia'“



Videozáznam generálnej audiencie





Zdroj: Vatican News 



Evanjelizačné nadšenie: apoštolská horlivosť veriaceho človeka

22. Svätá Jozefína Bakhita: svedkyňa premieňajúcej sily Kristovho odpustenia



Drahí bratia a sestry, dobré ráno!



V rámci katechézy o apoštolskej horlivosti sa dnes dáme inšpirovať svedectvom svätej Jozefíny Bakhity, sudánskej svätice. Žiaľ, Sudán je už niekoľko mesiacov zmietaný hrozným ozbrojeným konfliktom, o ktorom sa dnes málo hovorí. Modlime sa za sudánsky ľud, aby mohol žiť v mieri! Povesť svätej Bakhity však prekročila všetky hranice a dostala sa ku všetkým, ktorým je upieraná identita a dôstojnosť.



Narodila sa v Darfúre – v sužovanom Darfúre! – v roku 1869, keď mala sedem rokov, uniesli ju a urobili z nej otrokyňu. Jej únoscovia ju volali Bakhita, čo znamená „šťastná“. Celkovo mala postupne osem pánov, ktorí ju predávali ďalším. Fyzické a morálne utrpenie, ktoré pretrpela ako malé dievča, v nej nezanechalo žiadnu identitu. Znášala zlobu a násilie: na tele mala viac ako sto jaziev. Sama však dosvedčila: „Ako otrokyňa som nikdy nebola zúfalá, pretože som cítila tajomnú silu, ktorá ma podporovala.“



Pri tomto všetkom sa pýtam: aké je tajomstvo svätej Bakhity? Vieme, že zranený človek často zranenia opätuje. Utláčaný človek sa ľahko stane utláčateľom. Naopak, povolaním utláčaných je oslobodiť seba a svojich utláčateľov tým, že sa stanú obnoviteľmi ľudskosti. Len v slabosti utláčaných sa môže prejaviť sila Božej lásky, ktorá oslobodzuje oboch. Svätá Bakhita túto pravdu vyjadruje veľmi dobre. Jedného dňa jej opatrovateľ daroval malý krížik a ona, ktorá nikdy nič nevlastnila, si ho uchovávala ako vzácny poklad. Pri pohľade naň prežívala vnútorné oslobodenie, pretože sa cítila pochopená a milovaná, a preto bola schopná chápať a milovať: to bol začiatok. Cítila sa pochopená, milovaná a schopná pochopiť a milovať iných. V skutočnosti povedala: „Božia láska ma vždy sprevádzala tajomným spôsobom...



Pán ma tak veľmi miloval: treba milovať všetkých... Treba s nimi súcitiť!“ Takáto bola duša Bakhity. Skutočne súcitiť znamená trpieť s obeťami toľkej neľudskosti vo svete, ale aj súcitiť s tými, ktorí sa dopúšťajú chýb a nespravodlivosti, neospravedlňovať, ale poľudšťovať: Toto je pohladenie, ktoré nás učí, aby sme sa stali ľuďmi. Keď sa dostaneme do logiky boja, rozdelenia medzi nami, zlých pocitov, keď sme jeden proti druhému, tak strácame ľudskosť. Potrebujeme viac ľudskosti. A to je práca, ktorú nás učí svätá Bakhita: poľudštiť sa, poľudštiť seba a poľudštiť druhých.



Svätá Bakhita sa stala kresťankou, premenili ju Kristove slová, nad ktorými denne rozjímala: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia“ (Lk 23, 34). Preto hovorievala: „Keby Judáš požiadal Ježiša o odpustenie, aj on by našiel milosrdenstvo.“ Môžeme povedať, že život svätej Bakhity sa stal bytostným podobenstvom o odpustení. Je pekné povedať o človeku: „Bol schopný, bola schopná odpustiť.“ Vždy. Vždy. A dokázala to naozaj vždy: jej život je existenciálnym podobenstvom o odpustení. Odpustiť, pretože vtedy nám bude odpustené. Nezabúdajte na to: odpustenie je Božím pohladením pre nás všetkých.



Odpustenie ju urobilo slobodnou. Odpustenie, ktoré najprv dostala prostredníctvom milosrdnej Božej lásky, z nej urobilo slobodnú, radostnú ženu, schopnú milovať.



Bakhita mohla prežívať službu nie ako otroctvo, ale ako prejav slobodného darovania seba samej. To je veľmi dôležité: keď sa stala slúžkou dobrovoľne. Bola predaná za otrokyňu, slobodne sa však potom rozhodla stať sa služobníčkou a niesť na svojich pleciach bremená iných.



Svätá Jozefína Bakhita nám svojím príkladom ukazuje cestu, ako sa napokon oslobodiť od otroctva a strachu. Pomáha nám demaskovať naše pokrytectvo a sebeckosť, prekonať zášť a konflikty. Vždy nás povzbudzuje.



Drahí bratia a sestry, odpustenie nám nič neberie, ale pridáva človeku dôstojnosť, odvracia náš pohľad od seba samých na iných, aby sme ich videli rovnako krehkých ako sme my, ale vždy sú to bratia a sestry v Pánovi.



Bratia a sestry, odpustenie je zdrojom horlivosti, ktorá sa stáva milosrdenstvom a pozýva k pokornej a radostnej svätosti, akú mala svätá Bakhita. Ďakujem.







Preklad Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News, Andrej Klapka, Martin Jarábek




[naspat]


(C) TK KBS 2003 - 2024