Vatikán 9. októbra (VaticanNews) Kardinál Jean-Claude Hollerich otvoril prácu štvrtého zasadnutia generálneho zhromaždenia venovaného druhému modulu Instrumentum laboris, dokumentu, ktorý slúži ako osnova pre prácu účastníkov synody.
To „todos, todos, todos“, ktoré pápež František vyjadril v Lisabone na margo úplného otvorenia dverí Cirkvi pre každého človeka na zemi, kardinál Hollerich na synodálnom zhromaždení zopakoval: „Todos...Všetci...“ Dokonca aj tých, ktorí „nás vyrušujú“, pretože svojím spôsobom bytia akoby „ohrozovali našu identitu“. „Ak sa budeme správať ako Ježiš, budeme svedčiť o Božej láske k svetu. Ak sa tak správať nebudeme, budeme sa podobať na „klub tých, čo sa starajú len o svoju identitu“.
Druhá fáza
Po nedeľnej prestávke začal dnes, v pondelok 9. októbra, hlavný relátor synody kardinál Jean-Claude Hollerich prácu štvrtého zasadnutia generálneho zhromaždenia. „Spoločenstvo, ktoré vyžaruje. Ako byť plnšie znamením a nástrojom zjednotenia s Bohom a jednoty ľudského rodu?“ To je téma modulu B1, na ktorú sa zamerali menšie skupiny – ktoré sa rozbehli dnes popoludní – a vystúpenia v sále.
Účastníci infikovaní Covid-19
Kardinál Hollerich dostal za úlohu predstaviť modul. Uviedol ho generálny sekretár kardinál Mario Grech, ktorý oznámil neprítomnosť 4 účastníkov, pretože mali pozitívny test na Covid-19. „Po vypočutí stanoviska lekárov nemáme žiadne poplašné správy,“ ubezpečil Grech a vyzval účastníkov, aby používali „bezpečnostné opatrenia“, ako sú rúška a dezinfekčné prostriedky na ruky.
Po príhovore rečníka nasledovala prestávka na stíšenie, po ktorej nasledovalo čítanie Jánovho evanjelia (4, 7 – 30), meditácia otca Timothyho Radcliffa a „teologické postrehy“ profesorky Anne Rowlandsovej. Potom zazneli aj svedectvá troch členov zhromaždenia, ktorí sa podelili o skúsenosti svojej miestnej cirkvi v súvislosti s témami bloku B1.
Prechod od „ja“ k „my“
Pri predstavení spôsobu práce a zmien v zložení menších skupín kardinál Hollerich zdôraznil, že ak sa prácou na prvom module zhromaždenie „znovu spojilo so skúsenosťou Božieho ľudu, ktorý spolu kráčal počas uplynulých dvoch rokov“, v tejto druhej časti zhromaždenia prejde k jadru veci tým, že preskúma prvú z troch otázok, ktoré vyplynuli z konzultačnej fázy, a to otázku načúvania Božiemu ľudu. Účastníci synody sa potom budú musieť v nasledujúcich dňoch konfrontovať s „presnými a konkrétnymi otázkami“, posilnení aj „atmosférou spolupráce“ vybudovanou minulý týždeň, v ktorej „sme začali utvárať vzťahy a budovať väzby, začali sme prechádzať od ja k my“.
Boh miluje každé stvorenie
Hollerich sa ďalej venoval téme „spoločenstva“, ktorá je v centre pozornosti tejto druhej časti Instrumentum laboris: „Trojjediný Boh stvoril ľudstvo, každého človeka; a tento Boh, ktorý je láska, miluje celé stvorenie, každé jedno stvorenie a každého jedného človeka osobitným spôsobom. Božia láska je taká veľká, že jej spásonosná sila spočíva v spôsobe, akým sa prejavuje. Ako Cirkev, ako Boží ľud sme v tejto dynamike spásy. A v tejto dynamike spočíva základ jednoty ľudského rodu,“ hovorí kardinál.
Príbeh africkej rodiny v Európe
Rozpovedal osobnú skúsenosť, aby zdôraznil skutočnosť, že práve zázemie každého z nich, zdieľané „synodálnym“ spôsobom, pomáha pri odpovediach na otázky nástroja. Ide o príbeh rodiny, ktorá sa presťahovala z Afriky do európskej krajiny: „Snažili sa nájsť farnosť, kde by mohli žiť svoju vieru. Katolícka farnosť, ktorú navštevovali na začiatku, bola farnosťou ľudí navštevujúcich kostol, ktorí chodili na omšu, ale spoločenstvo neponúkalo hlbší zmysel pre komunitu. Cítili, že sa na nich pozerajú zvrchu, pretože mali iné náboženské zvyky. Cítili sa úplne vylúčení,“ hovorí Hollerich.
Rodina našla prijatie v metodistickom spoločenstve, kde sa im dostalo „konkrétnej pomoci pri prvých krokoch v novej krajine“. „Predovšetkým,“ zdôrazňuje kardinál, „boli prijatí ako bratia a sestry, nie ako objekty charity, neboli jednoducho iba prostriedkom pre ľudí, ktorí chceli konať dobro. Boli prijatí ako ľudské bytosti, ktoré kráčajú spolu.“ Príbeh je symbolický: „Keď som počul toto svedectvo, prišla mi na um moja krajina a moja Cirkev. Pravdepodobne by sa to isté stalo aj u nás, lenže my nemáme metodistickú cirkev, ktorá by ich prijala,“ vyznáva sa luxemburský kardinál.
„Všetci... všetci... všetci...“
Potom zopakuje pápežovo posolstvo počas Svetových dní mládeže, ktoré zopakoval aj na otváracej omši synody 4. októbra: „Všetci sú pozvaní stať sa súčasťou Cirkvi.“ „Todos... todos... všetci...“ Ježiš rozšíril toto spoločenstvo na všetkých hriešnikov. Sme pripravení urobiť to isté? Sme pripravení konať tak aj voči skupinám, ktoré nás môžu iritovať, pretože sa zdá, že ich spôsob bytia ohrozuje našu identitu?“ pýta sa kardinál.
Ekumenický dialóg
Toto spoločenstvo sa odráža aj v ekumenizme. Ďalšia otázka hlavného relátora synody znie: „Ako môžeme hlboko prežívať našu vieru v našej kultúre bez toho, aby sme vylučovali ľudí z iných kultúr? Ako sa môžeme zapojiť do spolupráce so ženami a mužmi z iných náboženských tradícií v záujme spravodlivosti, mieru a integrálnej ekológie?“
Odmietnutie reflexie vo forme teologických traktátov
Práve o reflexiu takýchto otázok „ide v tomto druhom týždni synodálnych prác,“ zdôraznil Hollerich. „Musíme premýšľať, musíme uvažovať, ale naše uvažovanie nesmie mať formu teologického alebo sociologického traktátu. Musíme vychádzať z konkrétnej skúsenosti,“ povedal, „z našej osobnej skúsenosti a predovšetkým z kolektívnej skúsenosti Božieho ľudu, ktorý sa vyjadril vo fáze počúvania.“
Nebojte sa napätia
Dnes popoludní a v utorok dopoludnia budú účastníci synody pracovať v menších kruhoch. Ich zloženie sa zmenilo: už nie sú rozdelení podľa jazykových preferencií, ale aj „tematicky“. „Nebudeme však na rôznych planétach... Rozmanitosť jednotlivých skupín umožní rozsiahlejšiu výmenu názorov v pléne,“ hovorí Hollerich. „Niekto mi povedal, že s modulom B1 sa zvýši napätie. Nebojme sa napätia,“ znie jeho záverečné odporúčanie, „napätie je súčasťou procesu, pokiaľ sa vnímame ako bratia a sestry kráčajúci spolu.“
Salvatore Cernuzio – Vatican News