Vatikán 27. septembra (VaticanNews) „Stredomorie musí byť posolstvom nádeje. (...) Je kolískou civilizácie a kolíska je pre život! Nie je prípustné, aby sa stalo hrobkou alebo miestom konfliktov.“ To sú slová z katechézy pápeža Františka, v ktorej zhrnul svoju 44. apoštolskú cestu. Do Marseille zavítal v dňoch 22. a 23. septembra, pri príležitosti podujatia Stredomorské stretnutia.
Pápež ako vždy osobitne pozdravil novomanželov, chorých, seniorov i mladých. Všetkým adresoval nasledovnú výzvu: „Dnešný deň liturgickej spomienky svätého Vincenta de Paul nám pripomína centrálnosť lásky k blížnemu. Vyzývam každého k pestovaniu postoja pozornosti k druhým a otvorenosti voči tým, ktorí vás potrebujú.“
Svätý Otec pozdravil aj pútnikov z Českej republiky, ktorí budú zajtra sláviť sviatok svojho patróna svätého Václava pri jemu zasvätenom oltári v Bazilike svätého Petra.
Pred katechézou zaznelo čítanie z Evanjelia podľa Matúša:
(Ježiš) sa odobral do Galiley. Opustil Nazaret a prišiel bývať do pobrežného mesta Kafarnaum, v končinách Zabulon a Neftali, aby sa splnilo, čo povedal prorok Izaiáš: „Krajina Zabulon a krajina Neftali, na ceste k moru, za Jordánom, Galilea pohanov! Ľud bývajúci v temnotách uvidel veľké svetlo.“ (Mt 4,12 – 16)
Videozáznam
Katechéza pápeža Františka: Apoštolská cesta do Marseille pri príležitosti Stredomorských stretnutí
Drahí bratia a sestry!
Koncom minulého týždňa som sa vydal do Marseille, aby som sa zúčastnil na závere Stredomorských stretnutí (Rencontres Méditerranéennes), na ktorých sa zúčastnili biskupi a starostovia z oblasti Stredozemného mora spolu s mnohými mladými ľuďmi, aby sa ich pohľad otvoril budúcnosti. Podujatie v Marseille malo totiž názov Mozaika nádeje. Toto je sen, toto je výzva: aby Stredomorie znovu nadobudlo svoje povolanie, aby sa stalo laboratóriom civilizácie a mieru.
Stredomorie, ako vieme, je kolískou civilizácie a kolíska je pre život! Nie je prípustné, aby sa stalo hrobkou alebo miestom konfliktov. Nie. Stredozemné more najviac odporuje stretu civilizácií, vojne, obchodovaniu s ľuďmi. Je to presný opak, pretože Stredozemné more prepája Afriku, Áziu a Európu; sever a juh, východ a západ; ľudí a kultúry, národy a jazyky, filozofie a náboženstvá. Samozrejme, more je vždy nejakým spôsobom priepasť, ktorú treba prekročiť, a môže sa stať aj nebezpečným. Jeho vody však ukrývajú poklady života, jeho vlny a vetry nesú plavidlá všetkých druhov. Z jeho východného brehu pred dvetisíc rokmi vyšlo evanjelium Ježiša Krista. Jeho ohlasovanie sa samozrejme neuskutočňuje vďaka čarom a nedosiahne sa raz a navždy. Je to ovocie cesty, na ktorej je každá generácia povolaná prejsť určitý úsek a čítať znamenia doby, v ktorej žije.
Stretnutie v Marseille sa uskutočnilo po podobných stretnutiach, ktoré sa konali v Bari v roku 2020 a vo Florencii minulý rok. Nešlo o samostatnú udalosť, ale o krok vpred v rámci itinerára, ktorý mal svoj počiatok v Stredomorských kolokviách organizovaných starostom Giorgiom La Pirom vo Florencii koncom 50. rokov minulého storočia. Je to krok vpred, aby sme dnes odpovedali na výzvu svätého Pavla VI. v encyklike Populorum progressio na podporovanie „ľudskejšieho sveta pre všetkých, v ktorom by všetci dávali a prijímali bez toho, že by pokrok jedných bol na prekážku rozvoja druhých“ (č. 44).
Čo vyplynulo z marseillského podujatia? Vyšiel z neho pohľad na Stredomorie, ktorý by som definoval ako jednoducho ľudský, nie ideologický, nie strategický, nie politicky korektný ani inštrumentálny, ale ľudský, čiže schopný všetko vzťahovať na primárnu hodnotu ľudskej osoby a jej nedotknuteľnú dôstojnosť. Rovnako z neho vyšiel aj pohľad nádeje. To je dnes veľmi prekvapujúce: keď počúvaš svedkov, ktorí prešli neľudskými situáciami alebo ich zdieľali, a práve od nich dostaneš „vyznanie nádeje“. A tiež je to pohľad bratstva.
Bratia a sestry, táto nádej, toto bratstvo sa nesmie „vytratiť“, nie, naopak, musí sa organizovať, konkretizovať v dlhodobých, strednodobých a krátkodobých činnostiach. Aby si ľudia mohli v plnej dôstojnosti vybrať, či chcú migrovať alebo nie. Stredomorie musí byť posolstvom nádeje.
Je tu však ešte jeden doplňujúci aspekt: musíme dať opäť nádej našim európskym spoločnostiam, osobitne novým generáciám. Veď ako môžeme prijať iných, ak sami nemáme otvorený horizont do budúcnosti? Ako sa môžu mladí ľudia, ktorým chýba nádej, uzavretí vo svojom súkromí, zaujatí zvládaním svojej neistoty, otvoriť stretnutiu a vzájomnému zdieľaniu? Naše spoločnosti, častokrát choré na individualizmus, konzumizmus a na prázdne úniky, sa potrebujú otvoriť, okysličiť dušu a ducha, a potom budú schopné čítať krízu ako príležitosť a čeliť jej pozitívnym spôsobom.
Európa potrebuje znovu objaviť vášeň a nadšenie a môžem povedať, že v Marseille som ich našiel: v pastierovi, kardinálovi Avelinovi, v kňazoch a zasvätených osobách, v laických veriacich, ktorí sa angažujú v charite, vo vzdelávaní, v Božom ľude, ktorý prejavil veľkú srdečnosť pri svätej omši na Štadióne Vélodrome. Ďakujem im všetkým a aj prezidentovi republiky, ktorého prítomnosť svedčila o pozornosti celého Francúzska voči tejto udalosti v Marseille. Nech Panna Mária, ktorú obyvatelia Marseille uctievajú ako Notre Dame de la Garde (Pannu Máriu Strážnu), sprevádza cestu národov Stredomoria, aby sa tento región stal tým, k čomu bol vždy povolaný: mozaikou civilizácie a nádeje.
Preklad: Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News, Andrej Klapka, Zuzana Klimanová
Zuzana Klimanová – Vatikán