Z Klokočova si kardinál Parolin odnáša kópiu ikony Klokočovskej Bohorodičky

TK KBS, ml; kj | 16. 09. 2023 13:00



Klokočov 16. septembra (TK KBS) Štátny sekretár Svätej stolice kardinál Pietro Parolin dnes prevzal v Klokočove kópiu ikony Klokočovskej Bohorodičky. Ide o spoločný dar, ktorý mu odovzdali košický eparcha Mons. Cyril Vasiľ a predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka. Kardinálovi Parolinovi má pripomínať jeho návštevu mariánskeho pútnického miesta Klokočov.



Bližšie informácie o dare



Vo východnej časti Slovenskej republiky, v regióne, ktorý sa historicky nazýva Zemplín, sa na úpätí Vihorlatských vrchov rozlievajú vody „východoslovenského mora“ – Zemplínskej šíravy. Na jej severných brehoch sa nachádza malá dedinka Klokočov. Na jej okraji sa vypína veža gréckokatolíckeho Chrámu Zosnutia Presvätej Bohorodičky, ktorý ukrýva jednu z najuctievanejších ikon Božej Matky. Drevený klokočovský chrám, kde sa nachádzal originál tejto ikony, nahradil v roku 1833 súčasný murovaný chrám.



V politickom, sociálnom a náboženskom chaose 17. storočia sa na území severovýchodného Uhorska, na teritóriu vtedajšej Mukačevskej eparchie, v roku 1670 v pôvodnom drevenom chráme v Klokočove prvýkrát objavuje fenomén slzenia ikony Presvätej Bohorodičky, ktorý sa neskôr zopakoval aj na iných miestach. Veriaci zhromaždení v klokočovskom chráme pri modlitbe si všimli, ako z očí Božej Matky na ikone vytekajú slzy. Správa o tejto zázračnej udalosti sa rýchlo rozšírila, a tak sa na to prišli pozrieť aj vojaci. Keď jeden z vojakov prerezal tvár Božej Matky, slzenie sa zmenilo na plač. Neskoršia pieseň o klokočovskom obraze uvádza, že vojaci drevený klokočovský chrám podpálili, ikonu zobrali, a tak sa začalo jej putovanie. V Prešove ju vojaci predali mestskému magistrátu. Odtiaľ sa dostala do rúk Žofie Bátoriovej, ktorá ju ako majetok zo svojho panstva vzala na Mukačevský hrad a dala ju bohato vyzdobiť zlatom a drahokamami. Odtiaľ ikona putovala s Helenou Zrínskou do Viedne, odkiaľ si ju neskôr vzala do svojho tureckého exilu. Ako rodinný klenot a spomienku na matku nechal František II. Rákoci ikonu preniesť naspäť na svoj hrad do Mukačeva. Po jeho ďalšom neúspešnom povstaní sa stopy po ikone strácajú v maďarskom Sárospataku. Podľa posledných výskumov je možné, že mohla byť nakoniec prenesená za hranice Uhorska. Dodnes by mala byť uctievaná na bývalých majetkoch Františka II. Rákociho v meste Jaroslav v Poľsku. Úcta ku klokočovskej ikone Presvätej Bohorodičky na našom území nezanikla, ale prežívala v povedomí veriacich. O tom svedčí Esterházyho preklad diela Atlas Marianus z roku 1696, ale hlavne Kamiensky spevník z roku 1734. Poznajúc význam a hodnotu klokočovskej ikony si magistrát mesta Prešov vyžiadal z cisárskeho viedenského dvora jej navrátenie.



Namiesto originálu do Prešova priniesli jej kópiu, ktorú mestu odovzdali cisársky komisár Ján Neuhold a michalovský gróf Ján Filip Stárai v roku 1769. Koncom 19. storočia kópiu získal prešovský biskup Ján Váli a umiestnil ju vo svojej kaplnke na biskupskom úrade. Keď sa Klokočovčania dozvedeli, že kópia ich ikony je v Prešove, požiadali biskupa Jána Váliho, aby ju vrátil do klokočovského chrámu. Ten dovolil v roku 1904 vyhotoviť jej kópiu do Klokočova. Odvtedy sa Klokočov stal miestom pravidelných pútí nielen gréckokatolíckych veriacich. Po 2. svetovej vojne sa farnosti Mukačevskej eparchie ležiace na Slovensku, dostali pod správu prešovského biskupa. Hrôzy vojny v ľuďoch nanovo prebudili túžbu po Bohu a potrebu ďakovať za ochranu pred zlom. Všetky klokočovské odpusty po vojne sa až do likvidácie Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku v roku 1950 stali miestom stretnutia desaťtisícov pútnikov. Blahoslavený biskup Pavel Peter Gojdič v roku 1946 posvätil v areáli pútnického miesta novú kaplnku zasvätenú sviatku Zvestovania. Blahoslavený biskup Vasiľ Hopko 6. júna 1948 slávnostne korunoval ikonu klokočovskej Bohorodičky a zasvätil pod jej ochranu celý národ. Bolo to prorocké gesto, lebo len niekoľko mesiacov predtým udalosti tzv. Víťazného februára viedli k zmene politického režimu. V roku 1950 bola Gréckokatolícka cirkev vo vtedajšom Československu násilne zlikvidovaná a v období rokov 1950 až 1968 spravovala klokočovskú farnosť a chrám Pravoslávna cirkev.



Úcta ku klokočovskej ikone sa v období útlaku a neslobody Gréckokatolíckej cirkvi preniesla až za oceán. Slovenskí gréckokatolíci v Kanade začali v roku 1955 sláviť na sviatok Zosnutia Presvätej Bohorodičky klokočovský odpust v meste Hamilton. Neskôr tu vznikla aj nádherná svätyňa s ďalšou kópiou klokočovskej ikony. Gréckokatolíci sa mohli vrátiť do Klokočova až v roku 1968. Správcami farnosti sa na viac ako 20 rokov stali Redemptoristi a klokočovské púte sú v tomto období manifestáciou slobody právne legalizovanej, ale v skutočnosti len trpenej Cirkvi. Až rok 1989 priniesol úplnú slobodu a možnosť naplno rozvíjať pastoračné aktivity v Klokočove. V rámci desaťročia duchovnej obnovy od septembra 1991 do februára 1997 navštívila klokočovská ikona všetky farnosti Prešovského gréckokatolíckeho biskupstva.



Po vzniku apoštolského exarchátu v Košiciach, priameho predchodcu Košickej eparchie, sa Klokočov stal jeho hlavným pútnickým miestom. Pri príležitosti duchovnej prípravy na jubileum 350. výročia slzenia, nová kópia klokočovskej ikony od jesene 2018 opäť navštívila všetky farnosti Košickej eparchie. V nedeľu 16. augusta 2020 - v Jubilejnom roku 350. výročia od zázračného slzenia - bol počas hlavnej púte zverejnený dekrét o pričlenení zvláštnym putom duchovného príbuzenstva Klokočovského chrámu k Bazilike Santa Maria Maggiore v Ríme s privilégiom plnomocných odpustkov. Pri príležitosti tohto jubilea, vďaka spoločnej iniciatíve zástupcov miestnej samosprávy horného a dolného Zemplína a Gréckokatolíckej, Rímskokatolíckej a Pravoslávnej cirkvi, vyhlásila Kongregácia pre východné cirkvi v Ríme, Presvätú Bohorodičku z Klokočova za patrónku Zemplína a ustanovila na prvú októbrovú nedeľu sviatok s titulom Pamiatka zázračnej klokočovskej ikony Presvätej Bohorodičky, patrónky Zemplína. Počas pastoračnej návštevy severotalianskej diecézy Casale Monferrato podpísal v nedeľu 7. júna 2021 vladyka Cyril Vasiľ SJ spolu s Mons. Gianni Sacchi, miestnym diecéznym biskupom vyhlásenie o duchovnom príbuzenstve medzi mariánskym sanktuáriom Crea a Klokočovom. Koncom júna 2021 bola klokočovská ikona sprevádzaná veľkou skupinou pútnikov prijatá pápežom Františkom v Ríme. Na sviatok sv. apoštolov Petra a Pavla pri nej Svätý Otec slúžil svätú omšu vo vatikánskej bazilike. O niekoľko mesiacov neskôr 14. septembra 2021, ju pápež František v Prešove korunoval počas svojej pastoračnej návštevy Slovenska.




[naspat]


(C) TK KBS 2003 - 2024